bojujem za svetlé zajtrajšky

Tento blog je pokračovaním blogu „A sme v r..i“ z Januára roku 2020. https://bojujemzasvetlezajtrajsky.blog.pravda.sk/2020/01/15/a-sme-v-r-i/
Je vidno, že Slováci obľubujú katastrofické správy.
Teraz sa pokúsim zanalyzovať príčiny a načrtnúť riešenia. Alebo aspoň „kontúry“.

To , že sme , kde sme je dôsledkom toho, že sa nestaráme o svoj spoločný majetok(štát). Poviem prirovnanie zo života. Môj otec zdedil so sestrou pôdu po predkoch a gazdovstvo. 25 rokov jeho „nestarania“ má tieto následky:
1. Prišli sme o najdôležitejšiu časť prístupovej cesty k pozemkom, na ktorej sme podielnici.
2. Všetky pozemky v extraviláne majú nevýhodné a nevypovedateľné zmluvy do roku 2032.
3. Čo sa týka gazdovstva, prišli sme o stavebnú parcelu cca 800 m2 v intraviláne s vlastným prístupom.
4. Sused si postavil komín rovno pred vchodom do domu , čim trvalo znehodnotil využitie stavby.
Všetky veci sa samozrejme dajú behom 10-15 rokov vyriešiť…Ale, čo by sa stalo, keby tá situácia od začiatku nenastala? A spravovali by sme majetok s určitým cieľom? Nie iba riešiť deravé strechy a kosenie? Ako sa hovorí, buď máš svoj cieľ a plán, alebo sa staneš súčasťou plánu niekoho iného.

Skúsme si najskôr rozobrať , čo znamená „ nestaranie sa“ o spoločný majetok z pohľadu štátu. Štát je systém na prežitie národa. Náš spoločný štát ČSFR sa rozdelil bez referenda, čím sa výrazne oslabila pravdepodobnosť prežitia oboch národov. Ďalej sa cez slobodné voľby podporované médiami dosadili „bábkové vlády“, ktoré urobili, čo treba. Na počiatku bola liberalizácia cien, úroky 27%, nemožnosť udržať podnikanie, druhotná platobná neschopnosť, krach, nezamestnanosť. Potom privatizácia a rozpredanie majetku a príchod investorov zo zahraničia. Zdôrazňujem potom, pretože postupnosť je dôležitá. To bola „daň za transformáciu zlého socializmu“. A čo sme dosiahli? Asi to, čo môj otec za 25 rokov s gazdovstvom. Na poliach gazduje niekto iný, berie za to dotácie, ktoré sú 10 násobok nájmu( kde je potom pridaná hodnota hospodárenia, poľovný revír atď.?). Zdanlivo niet cesty von. Ak neurobíme nič, o všetko prídeme. Každý sa musí vzdať svojho ega a musíme sa spojiť(ja s otcovou sestrou). To je jediné riešenie. Ale prvý krok na vyliečenie alkoholika je, že si prizná problém…Prvý krok bol uvedomiť si, že ak sa nespojíme, DEDENÍM prídeme o všetko. Rozdeliť 60 parciel o výmere 15 ha medzi 5 dedičov sa NEDÁ. Sú na to aj legálne obmedzenia. Nehovorím o dohode, ale podstata je , že nikto by dokopy nič nemal a nakoniec by to aj tak predal. Preto som to vzal do vlastných rúk. A zavediem systém ako v minulosti- pôdu prevediem na jedného potomka DAROVANÍM. Samozrejme po dosiahnutí 1/1 podielu, čo je momentálne iba na 10% parciel.

Čo by mal urobiť štát:
1.STRATÉGIA ŠTÁTU. Urobiť si revíziu zdrojov(ľudské, prírodné, nerastné..) a na základe toho si určiť vlastnú hospodársku, zahranično-politickú, personálnu stratégiu. Proste stratégiu, ktorá zabezpečí dlhodobé prežitie národa s čo najmenším tlakom prostredia a v čo najväčšej kvalite života. Využitie genetického potenciálu každého jednotlivca, rodiny aj potenciálu krajiny. Možno bude čo rekonštruovať a opravovať.

A/Systém dedenia/delenia pôdy- odstrániť OKAMŽITE deformáciu vlastníctva delením/dedením z čias M.Terézie. Toto dedenie spoľahlivo pripraví obyvateľov o majetok. A každá generácia začína odznova. Bez kontinuity. Hovorilo sa, že rodina je základ štátu.

B/Školstvo- zmeniť systém školstva , ktorý bol vytvorený v 18.storočí s jednoznačným cieľom. Nebolo to vzdelanie ľudí. Bola to príprava nového človeka na prahu priemyselnej revolúcie- človeka typu ROBOT, čiže vhodného iba na špecifickú robotu vo fabrikách. A človeka typu VOJAK pre nadchádzajúce vojny. ( viac v knihe Bohaté dieťa, bystré dieťa-Kyiosaki). Tento systém školstva vo svete dodnes jednoznačne dominuje. Keď si porovnáme informačné pole a možnosť získavania informácii oproti 18.storočiu, vidíme ten rozdiel? Ako dosiahol Mikovíni v 18.storočí svoje vzdelanie a úroveň( svetová špička v niekoľkých oboroch) a dokázal v súkromnej škole v jeho byte vychovať aj niekoľko nasledovníkov podobných kvalít? To sa nedozvieme. Tak isto ako sa zrejme cielene nedozvieme, kde sa narodil, ako a prečo musel zomrieť. Prečo človek, ktorého meno nesú ulice každého mesta nemá na Slovensku ani len pamätnú izbu? Nevieme, kde je pochovaný. Prečo je o ňom v B.Štiavnici v múzeu na Kammerhofe venovaný jediný odsek? Vedel niečo, čo nemali vedieť iní? Alebo bol s niekým v spore? Mám na to svoj názor( viac v zborníku k medzinárodnej konferencii venovanej Mikovínimu v roku 2007, ktorá sa uskutočnila v B.Štiavnici). Po dlhej debate so synom som dospel k tomu, že nie je to osvietenie. Je to systém myslenia a učenia. Jack London o tom písal v Martinovi Edenovi ako o „skratke“ k vzdelaniu. Je to mozaikové videnie sveta a hľadanie súvislostí. Každá ďalšia informácia zapadá do mozaiky a potvrduje a dopĺňa predošlé. Opak dnešného kaleidoskopu a mentorovania. Preto musel podľa mňa Mikovíni zrušiť svoju súkromnú školu a presťahovať ju. Na miesto, kde je dodnes štátna škola. Áno, bolo to za čias M.Terézie. Ste ochotní aspoň uvažovať, že so školskou reformou to mohlo byť aj inak? Prečo nemali radi tzv.sedliakov? Prečo sa dodnes hovorí v pozitívnom zmysle o „sedliackom rozume“? Poznáte taký výraz v inom kontexte, napr. robotnícky rozum, manažérsky rozum? Netvrdím, že je toto pravda, veď odkiaľ sa človek dozvie pravdu, keď nie je Bohom?

C/ Zdravotníctvo- vrátiť sa k skutočnému liečeniu ľudí, prevencii a skvalitňovaní života. Musí platiť heslo- najlepší pacient- žiaden pacient. Zdravotníctvo nesmie byť priemysel. Tak ako v minulosti, zdravotníci musia byť odmeňovaní za zdravie, nie za chorobu.
Tajtiež mám pocit, že sme liaheň lekárov pre západ.Čo s tým urobíme?

Pokračovanie možno nabudúce.