bojujem za svetlé zajtrajšky

a skúsme zistiť, kto nám sem navozil piesok a prečo nám dal do rúk detské formičky ako „nástroj
riadenia“! A prečo sú denne neustále priame prenosy z pieskoviska, keď zaujímavé veci sa odohrávajú
v záhrade za domom?
Môžme sa donekonečna utápať v siahodlhých politických diskusiách. Držať stranu raz jedným, raz
druhým. Sú to iba akési politické “krvavé boje na 6.priorite”. Podstata je niekde inde. Chýbajú nám
vyššie priority riadenia. Nemáme v rukách ani jednu z nich(svetonázorová, dejinno
algoritmická,ideologická, ekonomicko-finančná, zbrane genocídy, vojenské zbrane).
Ak si niekto teraz položí otázku, čo za „bludy“ to píšem, odpoveď je vytesaná do kameňa v egyptskej
púšti faraónom Ramzesom II: „O tritisíc rokov zistíte, že som mal pravdu!“. Toto pochopil aj ruský
národ,keď vytvoril Koncepciu spoločnej bezpečnosti. Je posvätenie oficiálnou mocou zabezpečilo čítanie v oboch komorách Štátnej dumy v roku 1995 a 2013). Odpoveď je práve v dejinných súvislostiach s bitkou pri Kadeši a jednej z najstarších mierových zmlúv. Ramzes II už vtedy pochopil, že boj na 6 priorite je veľmi vrtkavý a výsledok je neistý. A že sú ďaleko mocnejšie priority riadenia na vyšších úrovniach.
Otázka je , čo stojí za úspechom Ruska v posledných desaťročiach po Jeľcinovi? Prečo trpí
sankciami a koronakrízou menej ako ostatní? Podľa mňa je to existencia vyššej priority riadenia.
Vlastná koncepcia rozvoja. Smer, kde sa chcem dostať. Lebo keď viem, kde sa chcem dostať, pri
kvalitnom riadení sa tam dostanem.
Nikto tu za posledných 30 rokov nepredložil ucelenú koncepciu riadenia. Každý v miere svojho chápania pracuje na seba a svoje záujmy a v miere svojho nepochopenia na toho kto toho vie a chápe viac. Platí to aj pre štáty. Pokiaľ nemáme vlastnú koncepciu, podliehame cudzej konceptuálnej moci. A tá je buď otvorená( verejne deklarovaná), alebo skrytá.Nik nie je ostrovom samým pre seba(Hemingway)
To je príčina tohto marazmu. Nevieme kam ideme. Toto je môj názor. Riešenie , je buď byť zomletý
v nefungujúcej koncepcii riadenia západu- davo elitarizmus(nefungujúca pre ľudí a národné štáty, ale
fungujúca pre elity- „zožrať, alebo nechať sa zožrať“), alebo sa pripojiť konceptuálne k „ruskému
svetu“. Vlastnú koncepciu tu zrejme nik v dohľadnom čase nevytvorí. V bývalom ZSSR a neskôr
v Rusku to trvalo istý čas a za týmto účelom vznikali na prestížnych univerzitách celé autorské
mnohoodvetvové tímy (pre tých, čo budú argumentovať, že tam sme už raz boli – KSB začala vznikať až koncom 80-tych rokov). A Rusko má úplne iné kapacity vedeckých zdrojov ako Slovensko.
Veľmi pekne neexistenciu koncepcie po revolúcii jednoduchou ľudskou rečou rozoberá česká profesorka
ekonómie Švihlíková:
https://youtu.be/rKx-10hQFGs
Alebo môžeme donekonečna bojovať na 6 priorite politickej hlúposti až kým neprídu veľkí chlapci
a nevyženú nás z pieskoviska. A to bude koniec. Definitívny.