bojujem za svetlé zajtrajšky

Žijem v dedinke na západnom Slovensku. Keďže idú voľby a treba niečo spraviť a starosta chce byť zvolený, máme nový cyklochodník. Má niečo cez 100 metrov. A vedie odnikiaľ nikam/centrom dediny/. Náklady asi 330.000 a EÚ prispeje cca 290.000. To je super , nie? Ak by ste sa spýtali, prečo starosta radšej za 40.000 nekúpil „Hovnocuc jazdenku“ a nevytvoril obecné služby tak otázku kvitujem. Pripomína Vám to niečo? Obec nemá kanalizáciu, telocvičňu a dáva 300.000 na cca 120 m cyklochodník.

Všetko je to o tom , že neplánujeme ale reagujeme. Na výzvy, dopisy, demarše,voľby, prieskumy, investorov atď.

Chýba nám strategický dokument. Akýsi kompas. Ak by naša obec mala takýto kompas, opýtala by sa: Pomáha tento cyklochodník plniť víziu a stratégiu? Stojí to za tie peniaze?

Zajtra je NEVEREJNÉ prerokovanie strategického dokumentu:Vízia a stratégia Slovenska 2040. Je celkom sympatické, že vláda sa na niečo také podujala. Asi bola „spoločenská objednávka“. Je škoda, že sa predtým nevyvolala širšia celospoločenská diskusia a „páni to naplánovali opäť bez nás“. Ale je zas dobré, že medzi cieľmi je kvalita života. Dúfam , že nášho 🙂

Podstatné je ako sa to prejaví do merateľných strategických cieľov. Ako to sprezentujú médiá a aký odkaz dajú ľuďom. Lebo toto je šanca povedať si aký život chceme pre nás a naše deti.Či život otroka v montovni, alebo nebodaj ekologického farmára , ktorý má nemalé príjmy z agroturistiky a vo voľnom čase to odovzáva deťom v školách.

Rozdiel medzi týmito dvoma svetmi nevznikne náhodou.

Sledujme preto, čo sa bude diať. Čítajme, pýtajme sa a pripomienkujme, lebo tentoraz je to o nás!

Text dokumentu:

https://www.sav.sk/uploads/dokumentySAV/vizia2040/vizia2040_sk.pdf