Dnes sa mi zdalo to šeré svetlo vonku, ktoré nás obklopuje niekoľko týždňov akési svetlejšie. Myslím na svoje včely na lazoch, ktorým som nechal bohaté zásoby medu. Nielen pre ne začína nový rok zimným slnovratom. Vycítia tento deň v úplnej tme úľa a začnú prípravy na jar. Verím, že prežijú všetky rodiny a hlavne, že ich nenájde nejaký zatúlaný medveď.
Na budúci rok mám skromnejšie plány, ktoré iba idú v nastúpenom trende. Rozširovanie včelstiev, starostlivosť o staré odrody jabloní na lazoch, ktoré sa mi tento rok odvďačili za amatérsku starostlivosť mimoriadnou úrodou. Po desiatkach rokov živorenia zarodili tak, že sa zlomili niektoré konáre. Aj keď menej je viac, zrezal som ich slušne a zrejme im to pomohlo. Viac by im zrejme uškodilo. Tie jablká nemajú chybu. Niekoľko rokov som kupoval pinovu v miestnych sadoch, „iba 5-10 krát striekané“. Staré jablone sú jednoduché. Netreba ich striekať. Rez je skôr presvetľovací. Nezamrznú, nevadia im prízemné mrazy, nakoľko koruna je vo výške 3-6 metrov. Ich šupka je hrubá, nevysychajú. A pri skladovaní dostávajú chuť postupne. Sú čoraz lepšie. Ruské príslovie hovorí, kto plánuje na roky, pestuje pšenicu, kto na desaťročia, vysadí ovocné stromy a kto na večnosť, ten vychová deti. Skúsil som so synom tento rok sadiť aj zemiaky v sene. Taktiež mimoriadna úroda s minimálnou námahou a bez chémie. Aj keď na lazoch pomenej, skôr doma u nás na západe. Ružiaky. Sám som prekvapený aké je jednoduché „nabehnúť“ na pestovanie potravín. Čakal som viac chýb. Poviem pravdu, je to čitateľnejšie a jednoduchšie ako korporát. Aj keď stále „makám“ v korporáte. Je pre mňa ale jediné merítko rovnako ako pri farmárčení-efektivita. Učím sa na vlastných chybách aby som postupne stíhal viac za menej času. Nie je dôvod zaplniť si celý deň prácou a nemať čas ani zamyslieť sa nad životom.
Nie som si istý, či má zmysel vôbec nejako riešiť a komentovať politiku. Mám pocit, že každý na to aby pochopil systém a svet okolo musí k tomu dospieť vlastným pričinením. Skúsiť niečo robiť sám, nebáť sa chyby a zlyhania. A nepočúvať falošných prorokov utopených vo vlastných zlyhaniach. Dieťa padne stokrát , kým sa naučí chodiť a nikto mu nepovie:“Nechoď, lebo padneš!“. Včelári s ktorými som bol v kontakte mi dosť o živote prezradili. Podľa mňa musí byť každý farmár istým spôsobom stratég. Musí myslieť na roky dopredu. Tým pádom ide z davu von, pretože „dav je spoločenstvo ľudí poslúchajúce autority a žijúce podľa tradícií. Pamäť davu je cca 2 týždne.“(DVTR) Toto sa nezlučuje s myslením roľníka, ale ani podnikateľa. Keď niekto začne týmto spôsobom riešiť veci okolo seba, bude sa na všetko už pozerať rovnakými očami. A zmizne krátkodobé myslenie na osnove prvej signálnej, ako aj manipulácia davu.
Na túto krízu som sa pripravoval niekoľko rokov. V podstate prvýkrát som zistil, aký som slabý, keď po mňa prišla do roboty záchranka. Nevedel som, či ešte niekedy budem môcť pracovať. Lekár ma chcel vypísať namiesto 4 dní na 4 mesiace. To som už prenajímal aj prvý byt. Hovorím, že pokiaľ nájdem nového nájomníka skôr ako novú prácu pre seba, má to zmysel. Nechcel som už byť taký slabý a závislý od toho ako ma budú šéfovia stresovať k vyššiemu výkonu, aby si zachovali svoje miesta. Keď som ležal v nemocnici a lekári nevedeli, čo mi je. Diagnóza „40“. Vypočul som varovanie od života. A zamyslel som sa nad tým, čo ďalej. Aké sú vlastne moje ciele a poslanie. Netvrdím, že som nezávislý od systému, ale snažím sa ísť tým smerom. Viac myslím na seba a rodinu. Môj cieľ je prežiť pod modrou oblohou v prírode čo najviac dní. A tešiť sa na každý nový.
Celá debata | RSS tejto debaty