bojujem za svetlé zajtrajšky

Predstavte si domácnosť, ktorá zarába napr.20.000 EUR ročne. 2 rodičia a 2 deti. To je 1666 EUR mesačne.Na pokrytie mesačných výdavkov, ale potrebujú 2500 EUR. Čiže o 50% viac ako zarobia. Preto si požičajú. Splátky úrokov z pôžičky im zvýšia už aj tak veľké výdavky. Obaja rodičia fajčia, pijú, kupujú si každé 3 roky nové auto na lízing. Na splatenie úveru si zoberú ďaľší, väčší. Pre splatenie úveru na kreditke si požičajú z ďalšej kreditky. Taktiež podporujú rôzne filantropické aktivity na ktoré si taktiež poźičiavajú. Občas u nich spia rôzni tuláci a bezdomovci, ktorí stačí , keď povedia, že ich okradli, alebo utekajú pred násilníkmi. Nekontrolujú ich , či hovoria pravdu a nedbajú pritom na bezpečnosť svojich detí. A keď sa dostanú do ťažkej situácie, odnesú si to deti. Zoškrtajú im krúžky, doučovanie, stravu v škole a letné tábory. Nikdy sa nevzdajú svojich záľub v pití a fajčení, ani luxusu ani filantropie. A žijú tak, aby sa páčili tzv. Spoločenstvu. Nazvime to „susedom“.
TAK TOTO JE V SKRATKE HOSPODÁRENIE ŠTÁTU A ÚSPORNÉ OPATRENIA ÚRADNÍKOV. ZVERILI BY STE IM RODINNÝ ROZPOČET? SPRÁVNE, NIE. MY SME IM ZVERILI ROVNO ŠTÁTNY ROZPOČET.
Treba si uvedomiť ako funguje štátny dlh. Štát vydáva cez banky dlhopisy napr na 100.000 EUR nominálnu hodnotu. Volajme to istina. To je to, čo si štát požičia bez zarátania úrokov. Ako keď vy podpíšete úverovú zmluvu. Štát však mesačne neplatí istinu úveru, iba úrok. Pri 10 ročnom dlhopise za úrok 4% ročne je to 4 x 12, čiže 48% za 10 rokov. Iba na úrokoch. Treba však povedať aj B. Peniaze vznikajú podpisom úverovej zmluvy. Požičané peniaze sú nové peniaze(kryté dlhom a ten je krytý budúcimi daňami).Takže štát platí úroky za nič? To je skôr morálna dilema systému davoelitárneho parazitického kapitalizmu. Keď nadíde deň D, dlhopis, teda istina je splatná. Štát ale nemá peniaze. Preto si čo? Preto si požičia! Otázka je, prečo banky kryjú takto nezodpovedné hospodárenie? Je to pre ne zlatá baňa. Za úvery štátu totiž ručíme my všetci našou prácou a budúcimi daňami. Čiže je tam „nulové riziko“.
.
.
Vzniká však paradoxná situácia. Dlhy sa kopia a nikdy sa nesplatia. Dlh vynikne podpisom úverovej zmluvy. Tak vzniknú nové peniaze. Splatením dlhu sa tento úver umorí, čiže účtovne zanikne. Okrem úroku. To je zisk pre „tvorcu peňazí“. Dlhy sa skladajú z rôznych dlhopisov/úverov/ s rôznou dobou splatnosti a úročením. Tak napr. Britská vláda pred pár rokmi splatila dlhy z roku 1720. https://www.teraz.sk/ekonomika/velka-britania-chce-konecne-splatit-dlhy/112323-clanok.html
.
Ako „rozumné“ sa potom javí, keď istý nemenovaný „filantrop“ , ktorý mimochodom zarobil aj na páde britskej libry/vlastnými špekuláciami/ navrhol tzv. Nekonećné dlhopisy. A kruh sa uzatvára.
.
Na záver mojej úvahy trochu zo slovenskej histórie. Sú to nikým neoverené informácie. Pre doplnenie si prečítajte aj knihu M.Malloney- Investujte do zlata a striebra. Alebo pozrite na YT seriál Hidden sercerts of money. Na začiatku knihy je história peňazí. Na ochranu pred lúpežami kupcov vznikli prvé banky. Bankári začali vydávať za zlato prvé potvrdenia. Keď zistili, že najmä bohatí kupci si viac zlata ukladali ako míňali, začali vydávať viac potvrdení. Tak vznikli prvé papierové peniaze. Bankári zistili, že môžu vydať viac potvrdení a dokonca ich požičať. Tak vznikol úver a úrok. /PER-CENT/. V biblii je to nazývané aj lichva , alebo úžera. A teraz k tým slovenským dejinám/nikým neoverené/. Dlžníkov, ktorí sa dostali do dlhovej špirály vyhnali za mestské hradby. Problém bol ale keď tých dlžníkov bolo veľa. Vznikali celé osady dlžníkov. Ich mená boli odvodené od slova LEHOTA. Niečo ako zmeškaná lehota, po lehote splatnosti. Jednoducho LEHOTA(preto ich je vyše 50?!). Keď počet vyhnaných dlžníkov zadusil život v meste, bolo treba s tým niečo urobiť. Preto sa odpúštali dlhy. Dlžníci sa vracali do miest a život začal opäť pulzovať. A proces mohol začať odznova. Toto odpúštanie dlhov sa nazývalo JUBILEUM a bolo raz za 50 rokov. Dosť dlho na to, aby sa zabudlo…..Už viete , prečo sa hovorí 50tke aj životné jubileum? 
A úplne na záver citát Tomáša Akvinského:
„Musí sa povedať, že brať úrok za požičané peniaze je samé o sebe nespravodlivé: pretože sa predáva to, čo nie je, čím sa zjavne pôsobí nerovnosť, ktorá odporuje spravodlivosti. To je zrejmé z toho, že sú niektoré veci, ktorých užívanie vedie k spotrebovaniu ich samých: víno spotrebujeme, keď ho užívame ako nápoj a pšenicu spotrebujeme, užívajúc ju ako pokrm. Preto v takých veciach sa nesmie oddelene počítať spotreba veci a oddelene vec sama, ale komukoľvek sa odovzdá užívanie, tomu sa tiež odovzdáva vec. Požičaním sa prenáša vlastníctvo. Keby teda niekto chcel oddelene predávať víno a oddelene užívanie vína, predal by tú istú vec dvakrát, čiže predával by to, čo nie je. Preto by hrešil proti spravodlivosti. A z podobného dôvodu dopúšťa sa nespravodlivosti, kto požičiava víno alebo obilie a žiada dvojakú náhradu, jednu totiž za vec, inú potom za jej spotrebovanie, čo sa nazýva úžera alebo úrok.
Niektoré veci sa však užívaním neminú, užívaním domu na bývanie, sa dom nespotrebuje. A preto v takých veciach možno vlastníctvo a užívanie oddeliť: trebárs, keď niekto dá druhému vlastníctvo domu a vyhradí si jeho užívanie na nejakú dobu; alebo naopak, keď niekto odovzdá inému užívanie domu, ale podrží si jeho vlastníctvo. A preto môže človek dovolene brať odplatu za užívanie domu, ale aj za dom samotný, ako je zrejmé pri predaji a prenajímaní domu.
Peniaze však, podľa Filozofa, v V. Ethic. a v I. Polit., boli vynájdené predovšetkým ako prostriedok zmeny a preto vlastné a hlavné užívanie peňazí spočíva v ich spotrebovaní, čiže útrate na uskutočnenie výmeny. A preto je o sebe nedovolené pýtať odmenu z užívania požičaných peňazí, ktorá sa nazýva úrok. A ako je povinný človek vrátiť iné nespravodlivo získané, tak je povinný vrátiť aj peniaze, ktoré prijal ako úrok.“
https://christianitas.sk/uzernictvo-a-lichva-v-dejinach-odmietane-cirkvou-aj-filozofmi/