Na úvod napíšem, že nie som lesník, ani ochranár, nie som platený žiadnou neziskovkou. Som iba turista a pozorovateľ prírody.
Svoj prvý blog som písal takmer pred 3 rokmi. Spomínal som v ňom Štefana Vaľa a jeho činnosť pri vodozádržných opatreniach.
Okrem toho, že jeho video odvtedy vzhliadli státisíce ľudí, spomínajú ho aj reálni odborníci z praxe, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom. https://uzitocna.pravda.sk/vzdelavanie/clanok/632217-poda-je-v-apokalyptickom-stave-preco-uz-dnes-nevonia-ako-kedysi/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_podcast_rightbox
Chcem sa s Vami podeliť o úplne reálne, hmatateľné a nevyvrátiteľné argumenty, ktoré sú mojim súkromným názorom na problematiku lesov, hospodárenia v nich a najmä lesných ciest. Tieto názory som získal na základe pozorovania a vlastného vyhodnotenia( to je disclaimer, aby ste ma nenazývali propagandistom a agentom)
Samuel Mikovýni bol zakladateľom strednej baníckej školy v Banskej Štiavnici. Okrem oficiálnych zdrojov čerpám aj s tzv. Mozaikového spájania zdrojov a najmä z posledného výtlačku zborníku k celosvetovej konferencii o diele S. Mikovýniho, ktorá sa konala v roku 2007 v Banskej Štiavnici. Posledný kus som náhodne kúpil v múzeu Kammerhofe.
Mikovýni mal niečo, čo moderné elity neznášajú. Medziodborové chápanie reality. Preto bol svetová špička vo viacerých odboroch( baníctvo, kartografia, vojenská kartografia, matematika, lesníctvo, meliorácie atď). Vo svojej najskôr súkromnej škole na Trotuári vychoval niekoľko špičkových odborníkov( budova bola dlhší čas na predaj a štát o ňu evidentne nejavil záujem. Asi mu stačí pamätná tabuľa na Trotuári, niekoľkoriadková zmienka v múzeu Kammerhofe, falošné miesto narodenia vo Wikipédii, ktoré nesedí ani s rokmi štúdia v Nemecku a neznáme miesto smrti ani miesto , kde je pochovaný. Je táto ignorácia snáď zámer?). Niekomu to zrejme vadilo, preto bol podľa môjho názoru nútený prejsť pod štátnu školu , ktorá je tam dodnes. Čo je však podstatné pre dnešný blog, ako integrálnu súčasť baníctva zaviedol v strednej banskej škole aj lesníctvo. Vytvoril sústavu tajchov, ktoré sú viac-menej napájané dodnes iba z dažďovej vody z lesov v okolí Banskej Štiavnice. Na toto sa dnes zabúda najmä kvôli chýbajúcej štátnej „pozitívnej propagande“ hraničiacej podľa mňa s vedomým zamlčovaním jeho života a diela. Veď prečo by mal banský úrad tak krátku pamäť, keď pred pár desaťročiami osadil na jeho rodný dom v Ábelovej(bývalá fara, z ktorej stojí iba predná stena) pamätnú tabuľu? A dnes ani nevedia, kde sa narodil?
Na hlbšie pochopenie jeho diela v malom treba navštíviť Svätý Anton a pozrieť si vonkajšiu expozíciu v lese. Sústava jazierok napájaných kanálmi, ktoré sú na kraji lesných ciest. Odporúčam najmä lesnú cestu so „siedmym divom sveta“, čo je voda zdanlivo prúdiaca dohora.( prúd vody je smerom k fotografovi)
,
Áno , projektoval taký sklon lesných ciest, ktorý zabezpečil minimálny odtok vody ale čo najmiernejší. Do rúk sa mi ešte dostala obrázková kniha s fotografiami, ktorá mapuje tieto kanály a lesné cesty v okolí Banskej Štiavnice. Hoci časť z nich už neexistuje, stále sa veľká časť zachovala a používa. Ozaj, počuli ste o nejakej „bleskovej záplave“B.Štiavnice z okolitých strmých svahov?
A teraz pár „tendenčných“ obrázkov, ako sa robia lesné cesty dnes a čo spôsobujú. Podľa mňa nie je problém ťažba dreva, ale lenivosť ľudí, ktorí vďaka „Vorschprung durch Technik“( be all that you can be) nejdú do lesa po vrstevnici, ale najkratšou cestou. A zábery sú aj z národných parkov s najvyšším stupňom ochrany(asi iba medveďa hnedého).
Záver: Sme tak blbí, alebo nás na to naviedli? Prečo sa nevrátime ku koreňom? Nejde o žiadne prevratné veci, ale niekoľko storočné vedomosti predkov, ktorých si nectíme ani tak, že by mali aspoň pamätnú izbu.
Vo vzťahu k prírode som v rovnakom postavení... ...
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++... ...
Život je neustále sa opakujúci príbeh. ... ...
++++++ Ešte asi tak pred rokom sa pri... ...
veru ešte dnes poznať aké boli vtedy lesné... ...
Celá debata | RSS tejto debaty