bojujem za svetlé zajtrajšky

Pozitívne ma prekvapil príklad istého prešovského pubu, ktorý je otvorený. Údajne sa polícia zmohla iba na vyhrážky. Mohla by to byť cesta. Lebo možno s prekvapením zistíme, že kráľ je nahý.
Alebo je cesta to, že sa hlúčiky mladých ľudí stretajú v meste pri rieke, sedia na chladných múrikoch a popíjajú z jednej fľaše? Lebo to som videl včera večer počas môjho večerného behu.
Dnes som sa povadil so ženou kvôli jednému psychopatovi. Vraj otvoria školy 7.12. Pre tých, čo sa dajú otestovať vrátane rodinných príslušníkov. Žena s dcérou súhlasia, ja nie. Syn (15r.)povedal: „ Predsa sa nenecháme vydierať!“
Áno, má pravdu. Aj pred takmer 70timi rokmi počas zakladania družstiev niektorí neustúpili a nedali si pôdu, statok a živobytie. Boli v menšine, ostrakizovaní, označení za protištátne živly. Kulaci. Medzi nimi aj moji starí rodičia. Neustúpili, až pokým neostali posledné 2 rodiny proti celej dedine. „Hrdinskí“ komunisti im nakoniec zničili životy. Ako? Cez deti. Jednoducho nechceli otca a jeho sestru nikde prijať do školy. Neviem, či to vtedy odporovalo ústave, ale je to jedno. Tak ako dnes. Neskôr starý otec nemohol pracovať bližšie ako 70 km od obce. Ťažká manuálna práca s chemikáliami ďaleko od domu. Nikdy sa však nevzdali tyranom a zbabelcom. Lebo tyrania a zbabelosť idú ruka v ruke a prináša ich každá doba.

Neporazíte nás a my nezabúdame! Čas plynie ako plynie.