V Novom roku ma zaujal rozhovor s Jánom Čarnogurským ml. Spomínal okrem kryptomien aj Woergelský hospodársky zázrak, ktorý sa odohral v Rakúsku medzi svetovými vojnami v čase veľkej hospodárskej krízy.
https://www.austrianinformation.org/summer-2012/2012/8/21/austrian-places-the-woergl-experiment.html
https://slusnafirma.cz/inspirace-ze-zahranici/zazrak-worgelu-jako-historicka-inspirace-tom-nakopnout-solidarni-udrzitelnou-ekonomiku/
.
Čím sa vyznačoval tento źazrak? Obyvatelia mali spoločnú „menu“. Ktorá fungovala paralelne so šilingami a volali ju „poukážky“. Tieto „poukáźky“ museli používať, lebo ináč strácali hodnotu. Používali ju len medzi sebou, nevyvážali ju z regiónu, bolo to teritoriálne obmedzené. Boli pozitívne motivovaní používať ju čo najviac, čiže jej obrátka bola veľmi veľká. A bola oslobodená od úroku.
.
Teraz skúsim. ysvetliť , čo to je HDP/hrubý domáci produkt/. HDP by som charakterizoval veľmi jednoducho ako množstvo peńazí v obehu prenásobené ich obrátkou za určité obdobie vyjadrené v pridanej hodnote transakcií. Podľa určitých definícií sa hovorí, že množstvo peňazí v obehu by malo zodpovedať veľkosti ekonomiky. Bolo to tak za socializmu, kde to určovala plánovacia komisia, je to tak aj v kapitalizme. Čím viac rastie množstvo peňazí v obehu nepodložených výrobou, tým viac sa znehodnocujú/inflácia/. Naopak, keď ekonomika a výroba rastie rýchlejšie ak mnoźstvo peňazí , nastáva deflácia. Je to samozrejme determinované aj ich obrátkou, pričom platí, že každá transakcia/obrátka peňazí/ je motivovaná ekonomicky, čiže obsahuje určitú pridanú hodnotu. Nikto neprehadzuje peniaze z kopy na kop len tak, ale každý má z toho ekonomický prospech.
.
Definujem obrátku peňazí.
Predstavme si kydanie hnoja. Zamestnávateľ pošle zamestnancovi mzdu. V tomto prípade ja chápem obrátku peńazí na strane zamestnanca, kedy on dostane mzdu ako odmenu za prácu. Predstavme si ako naberieme na vidly hnoj a tento hnoj dáme na pomyselný účet zamestnanca. To je obrátka na strane zamestnanca. Ďalša obrátka týchto peňazí nastane v momente , keď zamestnanec tento hnoj začne rozdeľovať medzi svojich „dodávateľov“, kedy minie tento hnoj na potraviny, splátky úverov, školy , služby, leasingy.
.
Teraz si priblížme ako vyzerá táto obrátka peňazí na Slovensku z pohľadu priemerného obyvateľa- zamestnanca. Akoby povedal Karel Čapek , „Človek-milión“. Vo svojej podstate zamestnanci robia len 1 obrátku peňazí. To by bola teoreticky lineárna funkcia vzhľadom k počtu ľudí/1 zárobok=1 transakcia/. Keby….Pretože pri porovnaní s Woergelským zázrakom, kedy občania medzi sebou čulo obchodovali, to znamená, že vytvárali pridanú hodnotu, ktorá bola pre niekoho užitočná, navzájom si ju vymieňali a ohodnocovali v peniazoch tzv.“poukáźkach“, tým pádom medzi nimi obrátka viacnásobne cirkulovala. Naproti tomu priemerný zamestnanec na Slovensku je zvyknutý minúť peniaze 1 obrátkou a čo je eśte horšie, tie peniaze/poukážky/ na rozdiel od Woergelského regiónu nezostávajú v regióne, ale odtekajú von. Lebo ako sme si povedal, každá jedna transakcia obsahuje pridanú hodnotu. A v podstate transakcia na strane zamestnanca v prípade nákupu potravín obsahuje pridanú hodnotu reťazca. A táto pridaná hodnota nezostáva v regióne, ale odteká von ako sme si povedali už viackrát v podobe napr. rozdelenia dividend, ktoré je pre vlastníka – právnickú osobu oslobodené od dane. Zahraničné banky, reťazce a telekomunikační operátori „prelievajú“ dividendy bez zdanenia do svojich materských krajín, kde ich zdania, z čoho opäť profituje cudzí štát. Naša obrátka vyváža pridanú hodnotu do zahraničia. Je to istý zacyklený kruh, kedy nedokážeme s tým množstvom peňazí , ktoré máme v ekonomike vytvoriť väčšie HDP z princípu nastavenia, vzhľadom k tomu, že pridaná hodnota odchádza von.
.
Porovnanie: 10 ľudí minie mzdu 1000 EUR na Slovensku/t.j. spolu 10.000 EUR/, kde iba 1/3 pridanej hodnoty z 30% pridanej hodnoty ostane na Slovensku. Táto sa zákonite nemusí na ďalśích stupňoch minúť, lebo ďalšie stupne taktiež nechávajú na slovensku maximálne 1/3 z 30% pridanej hodnoty transakcie. Pre porovnanie, vo Worgli celá pridaná hodnota ostávala v regióne, kým ju neminuli kaderník, opravár obuvi, chovateľ sliepok atď. nakoľko poukážky strácali hodnotu a nebolo nimi možné platiť mimo regiónu.
Výpočet:
Slovensko
1.Obrátka 10000*0,3*0,33=990 zamestnanec minie mzdu
2.Obrátka 990*0,3*0,33=98 dodávatelia zamestnanca minú peniaze
3.Obrátka 98*0,3*0,33=9,7 dodávatelia dodávateĺov minú peniaze
4.Obrátka 9,7*0,3*0,33=0,96 atď.
SPOLU 1098 EUR HDP
Woergl
1.Obrátka 10000*0,3=3000
2.Obrátka 3000*0,3=1000
3.Obrátka 1000*0,3=300
4.Obrátka 300*0,3=100
atď
SPOLU 4444 EUR HDP, t.j. 4 násobok. Tu je vidieť význam toho, keď zostane pridaná hodnota v ekonomike a nevyváźa sa. 3 násobok pridanej hodnoty vytvorí 4 násobok HDP.
.
V tomto nastavení sú aj ďalśie premenné- nízka pridaná hodnota na Slovensku, versus vysoká vo Woergli. Pokiaľ gazda chová sliepky pre seba a niekoľko ich ešte predá, nemá s tým takmer žiadnu prácu navyše/zabije si ju zákazník, ktorý si sliepku zoberie živú/. Zvýšením pridanej hodnoty/svojej práce, umu, invencie, umenia, zručnosti atď./ mnohonásobne zvýśime výmenu a tým aj HDP. Na tom je postavená tzv.ekonomika služieb. Na opačnej strane je tzv.práca vo mzde
/Slovensko/. Zvýšením obrátky a zároveň pridanej hodnoty zmultiplikujeme/zmnohonásobíme HDP/
.
Predstavme si hypoteticky extrém, kedy by bola pridaná hodnota 100%.Človek by namiesto popíjania v krčme robil vo svojom voľnom čase niečo užitočné pre suseda a mal z toho ešte aj dobrý pocit. Takto by sa poukáźky prakticky nedali minúť a mali by iba obmedzenie,že deň má iba 24 hodín na to aby sme robili niečo užitočné a hodnotné. A keď by sme z toho už boli unavení a všetko naokolo by „vzkvétalo“, unavení a šťastní by sme to nechali tak ….a to bol Woergl.
.
Tento experiment nanešťastie ukonćila priamo centrálna banka. Povráva sa , že bola dokonca zapojená armáda. Ktovie prečo im to tak vadilo…Ale vládam asi nejde o šťastie národa.
Celá debata | RSS tejto debaty