bojujem za svetlé zajtrajšky

Nerieši sa podstata, lebo to každému vyhovuje. Štátu, záujmovým skupinám aj poľnohospodárom. Podstata je vlastníctvo pôdy a veci s tým spojené. Vysvetlím. Pôda je základný výrobný prostriedok poľnohospodára. A väčšina obrábanej pôdy nie je vo vlastníctve poľnohospodárov. Prečo? Lebo Mária Terézia a jej „pôdna reforma“. Tá tu zaviedla tento bordel, ktorý nikto nechce poupratovať. Dedenie a delenie parciel, podielové spoluvlastníctvo, pôda neznámych vlastníkov, neprededená pôda, biele miesta atď. E parcely ako dlhé slíže a nezaložené C parcely zo socializmu a kolektivizácie. Katastre, čo prešli komasáciou sú vo výhode. Kvôli dedeniu, ergo drobeniu sa do pozemkového fondu čoskoro dostane väčšina pôdy. A to je možno zámer. Vysvetlím. Keď je hodnota podielu po x dedeniach taká malá, že sa neoplatí predediť, dedičia sa na to „vykašlú“. Táto pôda „bez pohybu“ vlastníkov sa tak dostáva do správy slovenského pozemkového fondu. A ten ju ďalej prenajíma a občas robí aj „politiku“.
.
Priznajte si farmári, že vám to možno aj vyhovuje. Dnes netreba vlastniť pôdu, dokonca ju netreba mať ani prenajatú. Platí tu ( nie vašou vinou) akýsi systém „záboru pôdy“ a hospodárenia na nej, ergo brania dotácií. A PPA(štát) sa tvári, že do toho nevie vniesť poriadok. Koľko percent z výmery pôdy na ktorú berú poľnohospodári dotácie je bez nájomnej zmluvy kvôli rozdrobenosti vlastníckych vzťahov? Ale dotácie sa na ňu berú v plnej výške. Ja to odhadujem na desiatky percent. A sme doma. Ako voči vám majú vystupovať drobní vlastníci, keď občas niektoré katastrálne územia pripomínajú rozdelením a vzťahmi dobre fungujúcu kartelové organizácie, kde drobní vlastníci ťahajú za kratší koniec a sú nakoniec radi , keď sa bremena ergo pôdy zbavia?
.
Osobitá kapitola sú katastre. Napísať dnes nájom pozemku na kataster je najmenší problém. Kataster nekontroluje pravosť nájomnej zmluvy( netreba ju overovať) a jednoducho tento vzťah zapíše na návrh farmára. Keď sa majiteľ ohradí, že on zmluvu nepodpisoval, musí podstúpiť zdĺhavé a nákladné súdne konanie. Prečo? Lebo neplatí známe Shit in-Shit out. Ďalej ,ak vám uplynie nájomná zmluva, kataster ju v liste vlastníctva nechá. A zmaže až na žiadosť a teraz sa podržte PREDOŠLÉHO NÁJOMCU. Ten, ktorý sa nedohodol s majiteľom na ďalšom nájme…Platí absurdný systém, kedy užívacie „právo“ častokrát bez právneho titulu je viac ako vlastnícke právo.
.
Dotácie. Tie sú nastavené opäť proti drobným vlastníkom. „Kosiť“ a mulčovať smú za 160 eur na hektár iba tí, čo si prenajmú, alebo „zaberú“ viac ako 1 ha pôdy v častiach minimálne po 0,3 ha. Kto toto vymyslel? Zrejme experti, čo nevedia dať do súladu dotácie a platné nájomné zmluvy. Na rozdiel od omnoho väčšieho Poľska. Dotáciu by mal prednostne dostávať vlastník, alebo nájomca s platným právnym titulom. A nie ktokoľvek, kto zaberie cudziu pôdu a „hospodári na nej“.
.
C a E parcely. Ja som si dal zamerať svoje parcely a previesť ich na C. Hoci E parcela bol pôvodne trvalý trávny porast, geodet mi vysvetlil, že letecké mapy už asi 20 rokov identifikujú parcelu ako lesný porast. A čuduj sa svete, „hospodária“ mi na nej lesy SR. A nedávno sa chceli „zbaviť“ tohto bremena tým, že prevedú C parcelu o rozlohe asi 10 ha, ktorej súčasťou je aj môj les na urbár. Kde je vyše 50% vlastníkom istá rodina. Ktorá medzitým skupila väčšinu E parciel v tejo C parcele. Čiže by som svoj les nenávratne stratil. Našťastie moja nová C parcela toto zmarila, ale na lese stále nemôžem hospodáriť. Musím požiadať o „vydanie“ Lesy SR a oni musia „súhlasiť“. Majú samozrejme isté „podmienky“. Podotýkam, že nikto nikdy neplatil nájom. Ani dane… Tie platím až ja. To nikomu nechýbalo? Mne nedovolia obnoviť trvalý trávny porast ani ornú pôdu, ale „šikovní farmári“ obnovujú túto pôdu na E parcelách vzhľadom k ich pôvodnému zameraniu a ešte točia o tom reportáže na Rtvs. Čiže ťažia drevo akoby tam nebol les. Ale ja nemôžem. A oni áno.
.
Poľovné združenia. V nízkom nájme pôdy je častokrát „zahrnutý“ aj výkon poľovného práva. Alebo je zmluva medzi úplne inými stranami majiteľov pozemkov vynímajúc. Mne napríklad vadí, keď mi terénne autá robia v lese koľaje, ktoré erodujú pôdu. Ale vlastník je až na konci reťaze poľovné združenie-užívateľ-vlastník. Taktiež mi vadia olovené broky povaľujúce s v ornej pôde. A keď si chcem ohradiť pozemok nedovolia mi.
.
Ohradenie pozemkov. Kto má to šťastie, že má poľnohospodársky pozemok na 100%, nemá v liste vlastníctva nájomnú zmluvu , má k nemu prístup a chce na ňom zmysluplne niečo pestovať( nie obilie, kukuricu ani repku), bude uvažovať na tzv ohradou a pletivom. A tu opäť narazí na štát. Hoci ohrada nie je stavba, vysvetlite to úradníkovi. Ako si mám ochrániť majetok pred zverou a krádežou? Opäť stojím proti viachlavej hydre, kde starosta veľakrát zastupuje záujmy poľovného združenia, čiže robí všetko pre zachovanie „kultúrnej krajiny“
.
Nájomné zmluvy sú častokrát nevýhodné pre majiteľa pozemku. Neobsahujú inflačnú doložku a naopak obsahujú doložku o automatickom predĺžení. Častokrát o ďalších 15 rokov, pokiaľ majiteľ v úzkom časovom okne nepožiada o „vydanie“. Kto podpíše nájomnú zmluvu a nečíta si ju, podpisuje „zmluvu s diablom“.
.
Celý systém v SR je postavený na zbavení pôdy drobných vlastníkov a žiaľ tento proces vrcholí. A tento bordel treba upratať. A Brusel to za nás nepraví.
.
Toto sú „moje“ požiadavky:
1/ Zmeniť systém dedenia podľa západu
2/ Urobiť komasácie za účelom scelenia a získania prístupu k parcelám C, zrušiť parcely E
3/ Dotácie berie vlastník, alebo nájomca s overenou nájomnou zmluvou
4/Každý má právo ohradiť si pôdu ako ochranu pred zverou a krádežami jednoduchou ohradou a pletivom

Autor je vlastník pôdy.