bojujem za svetlé zajtrajšky

Išli sme na prechádzku k rieke Nitra. Po ceste sme ako vždy videli ukrajinskú mládež a slovenskú mládež. Na lavičkách som si však prvýkrát všimol zopár neeurópsky vyzerajúcich mladých mužov s telefónmi. V krčme sedeli ďalší dvaja-jeden bol Afričan a druhý asi z blízkeho východu. Po ceste naspäť pri Mlynoch tesne predtým ako sme prešli cez prechod, na križovatke zastalo policajné auto s majákmi a zablokovalo dopravu. Majáky malo spustených aj ďalších asi 5 áut. Medzi nimi išli 2 plné autobusy s tmavými oknami. Vynútili si takto prednosť a rýchlo prešli na Štefánikovu smerom na nové Zámky. Mal som ešte nejaké povinnosti, ale premohla ma zvedavosť. Polhodinu potom som autom išiel „okolo“ a zabočil som, kde podľa mňa smerovali autobusy. Na Kalváriu. Cudzinecká polícia. Bola tma aj okolie polície bolo veľmi slabo osvetlené. Už od okolia nemocnice som videl medzi domami hlúčiky migrantov. Hore pred stanicou ich bolo asi dvadsať, sedeli a ležali na zemi. Na „parkovisku“ na tráve stálo maďarské auto a nervózne postávajúcim (asi) šoférom.
Toto je to čo som videl a vnímal. Komentovať to nebudem, každý nech si urobí úsudok. Napadá ma však zopár otázok. Ak bol Maďar v aute od nich a nebol tam náhodne, zaplatené dostane asi až po „úkole“, nie(na čo by tam iné bol)? Ak je to tak ako prezentujú v telke, rozvážajú migrantov aby ich registrovali po celom Slovensku? Aká je potom definícia prevádzačstva, keď nevieme koho v autobusoch vozíme(vozíme ich predsa na identifikáciu)? Kde je tá tenká čiara medzi „pomocou“ a tým druhým?