bojujem za svetlé zajtrajšky

Toto je jednoduchá analýza podľa teórie hier vlastnými slovami. Predstavme si rozhodovaciu maticu, ktorá vyzerá ako „veľká šachovnica“. Oproti sebe( z pohľadu matematiky skôr kolmo teda v osi „x“a“y“ stoja rôzne strany. Počet políčok na hrane šachovnice je úmerný počtu „relevantných“ strán, ktoré sa bijú o voliča. Označme políčka napr.A1,A2,…A7, B1,B2,…B7, 7 x 7=49. Na políčku A1 a B7 stoja strany „bojujúce“ o rovnakého voliča. Napr. Matovič versus Kollár. Hodnotovo relatívne blízki, trochu konzervatívni, populistickí, atď…..doplňte si. Obdobne je to na ostatných políčkach. Napr. SMER a HLAS. ĽSNS a Republika. Výhra jedného je vždy prehrou druhého. Keď si spojíte políčka šachovnice po čiarach do L od A1 do B7,A2 do B6 atď. Vznikne nám vždy 7 políčok s hodnotami. Každé políčko bude symbolizovať určité rozdelenie tzv. Antagonistickej hry. Napr. Matovič s Kollárom bojujú o 300.000 voličov. Tieto si rozdelia podľa „úspechu“ oproti protihráčovi. Povedzme, že 7 políčok bude rozdelených na výsledok 15%,30%,45%,60%,75%,90% a 100%. To bude symbolizovať výhru hráča A1(Matovič) oproti protihráčovi B7((Kollár). 15% bude znamenať, že Matovič získal 15% z 300.000 spoločných hlasov a Kollár 100-15%=85%. Výhra jedného je prehra druhého. Každé políčko je ohodnotené určitou pravdepodobnosťou(napr. Aktuálne percento v prieskumoch) Matice môžu byť ďaleko zložitejšie, zahŕňajúce viac kombinácii a faktorov. Podstata je však takáto. Do výpočtu vstupuje ešte počet potenciálnych voličov, ktorý je daný a pravdepodobnosť výsledku danej „hry“. A táto pravdepodobnosť je kľúčový faktor. Pretože ak rozkľúčujeme volebný výsledok podľa tejto logiky, zistíme , že to naozaj tak funguje.
Čiže chápeme, prečo sa umelo vnášajú konflikty? Prečo sa manipuluje s prieskumami ( pravdepodobnosťou)? Výhra jedného je vždy prehra druhého. Ovplyvniť výsledok volieb podľa tohto modelu môžu len preskupenia voličov medzi konkurenčnými stranami (škandály a odhalenia) a „zblbnutie“ ľudí prieskumami(tzv.psychika ovce=keď tak robia/volia všetci, idem za nimi).
Čiže tu je modus operandi modernej kampane. Preto nikto neponúka riešenia a serú na ľudí. Jednoducho sa im to neoplatí. Žiaden model však nefunguje vo vákuu. Je nekonečne veľa faktorov, ktoré to ovplyvnia. Keď ich zúžim na relevantné, nie je ich až toľko. Čo iné sa ešte môže stať? Z voliča Kollára, alebo Matoviča sa môže stať volič Smeru. Pretože volič je unavený neustálym osočovaním a hádkami a hľadá riešenie svojej životnej situácie. A kto ponúkne riešenie, ten diktuje hru!