bojujem za svetlé zajtrajšky

Tento fejtón a zároveň fikcia ma napadol, keď som sa zamyslel nad dnešnou bankovou krízou. Áno, predpovedal ju opäť Kyiosaki v knihe Fake. Fake money…
Celý bankový systém je postavený na frakčných rezervách. To je tá časť „skutočných peňazí“ v banke, ktorá kryje úvery a ostatné „aktíva“. Lebo úver je pre banku aktívom. Tieto majú tvoriť pohotovostnú likviditu v prípade krízy, výberov atď. Problém je ale v samotnej definícii. Peniaze sú dlh. Tzv base money, z ktorých sa tvorili frakciou desaťročia nové úvery( peniaze) tvoria len nepatrnú časť. Platí to aj pre rezervy( likviditu). Väčšina likvidity je dlh niekoho. Čo sa stane , keď sa spláca dlh? No predsa sa „strácajú peniaze“. Dlh sa splatením umorí a v banke ostane iba ziskový úrok. Čiže ak sa stroj zasekne ide na „spätný chod“ a od úverovej expanzie ide ekonomika k úverovej kontrakcii. A to znamená, že keď poklesne úverová aktivita, čo sa práve deje, množstvo peňazí(teda dlhu) v obehu sa zmršťuje. A to na všetkých stupňoch. Je naivné sa domnievať, že kolaterál v bankách sú „iné peniaze“. Takisto ide o dlh niekoho. A ten sa splatí a zmrští. Naň naviazané úvery na základe tejto frakcie stratia „krytie“. A to je kríza likvidity, ktorú prežívame.
Ako z toho von? Sú 2 možnosti. Obe zlé. A potom ďalšie, ktoré sa však nezaobídu bez krvi. Poďme k dvom mierovým hypotetickým možnostiam. Prvou je to aby každý , kto má úver , alebo akýkoľvek dlh počnúc štátom a končiac občanom tento dlh v žiadnom prípade nesplatil, ale nezodpovedne ho zväčšoval. U štátu to je jednoduché a deje sa to desaťročia. Horšie je to v podmienkach rastúcich úrokov u občanov. Takéto nezodpovedné hospodárenie vytvára bezdomovcov. Druhá možnosť je aby banky opäť „rozdávali peniaze“ za nulový úrok. Takéto nezodpovedné hospodárenie však vyvolá hypeinfláciu. To, čo máme teraz je iba„cválajúca inflácia“. Je spôsobená podľa mňa práve bankami, ktoré to s podporou ekonomiky v minulých rokoch „prepálili“. A teraz hasia požiar benzínom.
Hlavný problém sú opäť „fake money“. Etf certifikáty na zlato sa vytvárajú na základe (aj) požičaného ( aj) slovenského zlata. Deriváty na burze, čiže „fake assets“ sa vytvárajú na základe malej časti reálnych dodávok( aj elektriny a iných komodít). A povinné rezervy, niekde ani nie sú povinné, a niekde si na ne „požičajú“. Jednoducho povedané, požičiam si 1000 eur na to, aby som vytvoril milión eur úveru. Keďže tých 1000 eur je tiež „miliónový“ úver niekoho, jeho splatením nemám žiadnu hotovosť. Prvý derivát je úver. Je to derivát rezerv(vkladov). Druhý derivát je samotný vklad, ktorý je taktiež úver. Potom sú na tieto „úvery“ vydané rôzne „zabezpečovacie cenné papiere“ ako hypotekárne záložné listy a podobne. Je tam toľko vrstiev ako v cibuli. A malý kolaterál v strede. Cibuľa je ako futbalová lopta „na steroidoch“. A stačí jedna hnilá šupka…
Pozn. Autor má ekonomické vzdelanie, napriek tomu si nemyslí , že rozumie ekonomike. Zastáva názor, že makroekonomike nerozumie nikto okrem tvorcov systému a nie je to veda. Veda ako taká vychádza z tzv. Axióm, alebo referenčných hodnôt. A jedinou „referenčnou hodnotou“ ekonómie je, že jednotkári pracujú pre trojkárov. A všetci pracujeme pre bankárov. Nie pre kapitalistov. To bol hlavný omyl marxistov, na ktorý upozornil už Ford a Stalin.