bojujem za svetlé zajtrajšky

Toto je názorový článok. Nie seriózna analýza. Na nepresnosti oproti oficiálnym vykladom „ministerstva pravdy“ sa vopred ospravedlňujem. Bloger.
Áno, kríza dlhopisov začala po tom, čo sa objavila tzv „inverted yeald curve“, čo je stručne povedané to, že nové štátne dlhopisy na 1 rok majú vyšší úrok( a teda aj cenu) ako staré na 10 rokov. Tento známy jav hrozil poklesom ceny starých dlhopisov už cca pred rokom. Kto sleduje Maloneyho, alebo Gammona v angličtine o tom vedel. Ak aj nie, prebudiť ho mohla rýchla „sanácia“ UK dôchodkových fondov centrálnou bankou na prelome roku. Dôvod- dlhopisy kupované na páku kvôli nízkemu výnosu( páka zvyšuje výnos, ale aj stratu). Náhly pokles ich ceny a žiadosti o vyrovnanie pozícií od brokerov, sanácia v podobe nákupu dlhopisov CB za nominál vyšší od trhovej ceny, aby boli vôbec likvidné a nenastala katastrofa dôchodkov v UK( tak som tieto informácie „navnímal“ z nemainstreamových zdrojov). Opäť nič. Ľudia veria iba tomu, čo vidia. A teraz vidia v správach titulky typu: Banka , čo financovala startupy. Prečo, dočerta kupovala dlhopisy? A za peniaze klientov kľudne mohlo byť „za páku z peňazí klientov“( a nemuselo). Nemalo byť „investičné“( rozumej špekulatívne) bankovníctvo oddelené od bežného poskytovania úverov a služieb už v 2008-9 ako podmienka záchrany bánk? Nebudem písať ani o personálnych prepojeniach s Lehman a spol., kto chce si to nájde.
Vŕta mi v hlave iná otázka. Boli bankári takí hlúpi, že nevedeli, čo činia zvyšovaním úrokových mier? A s kecmi ohľadne toho ako si požičiavajú v centrálnych bankách „na úvery“a preto musia vychádzať z úrokov CB na mňa nechoďte. Akurát tak pri pozičiavaní na „povinné rezervy“ a to od októbra 2019( viď repo kríza). Peniaze sa „tvoria“ na 2 stupňoch: CB financuje štát a KB firmy. Lebo „konšpirátori“ tvrdia, že každé zvyšovanie úrokových mier v ekonomickom cykle je „strihanie oviec“, kde bankári dostávajú za zlyhané úvery falošných peňazí( ktoré nikdy nemali a vznikli okamihom podpisu úveru) reálne aktíva v podobe firiem, budov atď. Čiže otázka je, vedeli o tom a aj tak to urobili, a čakali že z toho vyviaznu nažive a prvé padnú domácnosti a firmy? Alebo vopred rátali so záchranou a prevezením do bezpečia? Tu mi situáciu pripomína rozprávka o žabe a škorpiónovi. Akurát, že žaba sú centrálne banky. Kde skončia nakoniec štátne dlhopisy? Kto je ďalší na rade?