Kedy budú byty lacnejšie?

Pred časom som čítal zaujímavé analýzy firmy Bencont. Týkajú sa bratislavského trhu novostavieb. Iné presné dáta z trhu som nenašiel. Najskôr dám z tejto analýzy 3 čísla, ktoré odhadujem, keďže grafy sú v .pdf. V roku 2017 bol predaj novostavieb v BA okolo 5000 bytov, v roku 2021 okolo 2600 a minulý rok okolo 1500. Ten pokles vidí aj debil. Z pohľadu kvartálov, najhorší bol posledný kvartál 2022, okolo 200 bytov. A najlepší 1.Q 2017 , okolo 1500 bytov. To je asi 87% pokles! Posledný kvartál 2022 oproti poslednému kvartálu 2021 je 200 versus 640, to je takmer 70% medziročný pokles! Toľko tvrdé dáta. Prečo však zatiaľ neklesali ceny? Developeri mali lacné financovanie( môj názor).
Ideme k parametrom realitného trhu:
1. Nedávno ohlásili viaceré banky ďalšie nárasty úrokov. Fix 3 roky by mal byť okolo 4%. Do konca roka 2023 ešte stúpne možno na 5 %, podľa niektorých poisťovní na 6%.
2. Znamená to prudký nárast splátok pri zmene fixácie. Čím dlhšia hypotéka, tým vyšší nárast. Pri 30 rokoch splatnosti je rozdiel pri refixovaní z 1% na 5% takmer 70% nárast splátky!
3. Opačne, klient si bude môcť dovoliť požičať si pri rovnakej mesačnej splátke zhruba o tretinu menej. Čiže tlak na ceny smerom dole, alebo kúpa lacnejšieho bývania.
4. Klienti budú musieť mať určitý podiel vlastných prostriedkov. Ak ich nemajú, banka im požičia tieto prostriedky cez spotrebný úver napr. Na 8 rokov. Pri rozdelení hypotéky na 70% hypo ku 30% spotrebnému úveru to urobí 2 násobný nárast splátky oproti situácii, keby mali časť svojich prostriedkov. Netreba si robiť ilúzie o financovaní 90% a viac. Banka má svoje tabuľky a nehnuteľnosti oceňuje s ohľadom na možný vývoj cien. Ten je momentálne smerom dole.
5. Veľa klientov nemá schválenú hypotéku v potrebnej výške práve kvôli vyššej splátke.
6. To všetko má podstatný vplyv na dopyt. Najväčším ťahúňom realitného trhu sú práve hypotéky. A tie klesli o viac ako o polovicu( môj odhad).
7. Klienti bánk majú kvôli rastúcej inflácii a platom zaostávajúcim za infláciou nižší disponibilný príjem. Keď sa k tomu pridá zvýšenie splátky po refixácii, je zarobené na realitnú katastrofu.
https://openiazoch.zoznam.sk/reality/realitny-trh-v-bratislave-sa-ochladzuje-vlani-sa-predalo-najmenej-novych-bytov-od-krizoveho-roku-2008/
Ako z toho von? V prvom rade, prudký rast cien realít nikomu normálnemu nevyhovuje. Takže problém nie je ten, že zrazu prestanú bohatnúť špekulanti a developeri. Problém je skôr ten, že sa vytvorí tlak na dlžníkov. Mnohí z nich sa budú nútene sťahovať do menšieho. Pribudne na trhu ponuka najmä drahších nehnuteľností. A všetci budú chcieť rýchlo predať. Na developerov aj na drobných predávajúcich budú tlačiť banky. Kto mrkne prvý?
Katalizátorom sa môžu stať práve refixácie. Pokles cien na trhu zas môže vyvolať domino efekt „rizikových prirážok“, prípadne doručenia. A skutočná katastrofa nastane ak banky nedodržia ani fix počas fixácie. Treba si prečítať úverovú zmluvu, ale banka takú možnosť má. Akurát sa o nej nehovorí.
Vysoká inflácia tu bude pravdepodobne pár rokov. Tak ako sa pekných pár rokov tlačilo ako o dušu. Vysoké úroky majú akože „bojovať“ s infláciou. Ak tomu veríme, vysoké úroky tu budú taktiež pár rokov( rovnako ako inflácia).
Aká je teda moja rada pre mladých? Je to ťažké. Určite by som sa momentálne neponáhľal ale išiel do nájmu. Ja som bol s manželkou v nájme 2 roky. Ak splácam nájom napr. Na byte v hodnote 100.000 eur vo výške napr. 400 eur mesačne bez energií, je to 5% ročne z ceny bytu, ktorá môže byť splátkou vlastného bývania. Pri poklese ceny o 15% medziročne však ušetrím na rovnakom byte 15%, rozdiel je teda 10%. A to sa už oplatí. Nehovoriac o tom, že prvé roky hypotéky je podiel úrokov vyšší.
Ja odhadujem postupný pokles cien bytov možno na 60% súčasnej hodnoty, čo sa môže udiať v priebehu nasledujúcich 3-4 rokov. Za tento čas si môžu mladí ľudia sporiť v niečom protiinflačnom. Len preboha nie akcie, etf a podobne! Go physical, ako hovorí Lynette Zang.

Referendum o vstupe do EU v Moldavsku- matematika pre začiatočníkov

23.10.2024

Takže máme nového člena EU. 50,4% voličov rozhodlo. Ešte po sčítaní 90% hlasov bol pomer 60:40 v neprospech vstupu. A posledných 10% nakoniec (opäť) rozhodlo o vyrovnaní síl. Na začiatku by sa zdalo, že sa stal “iba zázrak”. Odrazu sa z pomeru 60:40 stal pomer 0:100. Čiže odrazu po burcujúcom prejave premiérky , či prezidentky( čo na tom , že počas referenda- [...]

Prečo som proti ďaľšej montovni- baterkárni v Šuranoch

13.09.2024

Každý štát má globalizovanom svete svoje poslanie/úlohu. Niektoré štáty sú logistické centrá, iné sú bankové centrá. Niektoré slúźia na rekreáciu a niektoré na vývoj a výrobu špičkových strojárskych výrobkov. A niektoré štáty žiaľ dostali do vienka aj nelichotivý osud- úložisko nebezpečného odpadu, nárazníková zóna, alebo MONTOVŇA S OTROCKÝMI [...]

„Daň z finančných transakcií tu už dávno máme“

09.09.2024

Vo forme poplatku banke za platbu kartou.. Banka ma núti platiť kartou. Odmeňuje ma za to. Zaplatí to nakoniec obchodník/údajne až 2% z ceny/, ktorý to premietne do ceny. Skúste si kúpiť v Rakúsku zlato kartou. Nepochodíte. Prećo? Pretože banka by zobrala obchodníkovi podstatnú časť marže. . Ďalšia daň z finančných transakcií ide na oltár tzv “svetovej rezervnej [...]

sarmat

Kyjev: Rusko prvý raz zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou balistickou raketou. Strela môže niesť aj jadrovú hlavicu

21.11.2024 10:39

Rusko už na Ukrajinu páli Ukrajinu aj medzikontinentálnymi balistickými raketami

Matúš Šutaj Eštok

Šutaj Eštok založil ďalší špeciálny vyšetrovací tím. Má sa venovať darovaniu techniky Ukrajine

21.11.2024 10:28

Prešetrovať má rozhodnutia vtedajších predstaviteľov rezortu obrany a členov vlády.

Redzikowo

Americká základňa v Poľsku je naším prioritným cieľom, hrozí Rusko. Varšava reaguje

21.11.2024 10:20

Americkí a poľskí činitelia základňu v Redzikowe na severovýchode Poľska slávnostne otvorili tento mesiac.

gaza, izrael, palestínčania

Izraelské údery v noci podľa úradov a médií zabili v Pásme Gazy desiatky ľudí

21.11.2024 10:07

Izraelská operácia si v Pásme Gazy vyžiadala podľa tamojších úradov už 44 000 mŕtvych Palestínčanov a ďalších viac ako 104 000 Palestínčanov bolo pri nej zranených.