bojujem za svetlé zajtrajšky

Tak, máme to za sebou. Prežil som vianočné posedenie so šéfstvom korporátu bez ujmy. Dôvodom bolo aj to, že sme sa vyhybali citlivým témam ako vojna a pod. A v podstate sme sa 2 roky nevideli.
Predsa len sme zabŕdli trochu do elektromobility a ekológie. Kolega z Maďarska má nové európske dieselové auto, ktoré vyhráva ako zvonkohra. Elektronika dáva rôzne hlášky. Pozitívom je , že funguje. Ďalší chce testovať európske elektroauto a vidí „nevyhnutnosť“ prejdenia na elektromobilitu. Ako oddaný antiputinovec verí stále tomu, že je to výhodné, elektrina je zelená, lacná, „vĕtrníky“ nás zachránia, akurát ich treba rýchlejšie budovať. Ako oddaný naočkovaný konzument propagandy nevidí problém v dimenzovaní siete, výkyvoch vo výrobe, blackoutoch, drahej energii atď. Na internete sú takmer všetko lži. Nič nepočul o zníženej efektívnosti v zime, obrate v podpore elektromobilov v Nórsku, uvažovanych zákazoch nabíjania v zime atď. Kolega bývajúci v pohraničí mu kontroval, že spomínané „větrníky“ dostali síce u našich susedov nové, väčšie vrtule vyrábajúce 3 x viac energie, ale všetky naraz fungovať nemôžu, pretože nie sú na to dimenzované káble v zemi. A taktiež spomenul, ako si jeho podriadený v Maďarsku dal prezieravo urobiť pri dome prípojku na nabíjanie elektromibilu. Ako posledný v dedine. Nie posledný v rade, ale posledný, komu to schválili kvôli dimenzovaniu siete.
A tento názorový článok uzavriem vyjadrením najvyššieho šéfa( Nemec) na informáciu, že už aj šéfovia veľkých nemeckych firiem majú plné zuby „green dealu“ a rôznych nezmyslov okolo toho( všetci budeme zelení, všetci budú mať elektroautá, zachránime svet a pod.)
Povedal, že komu sa nepáči, nemusí byť v EÚ a môže ísť cestou Anglicka.

Tu mi ostáva iba s nadsádzkou dodať: Poslední, zhasnite svetlo.