bojujem za svetlé zajtrajšky

Na začiatku je logická úloha pre opice( ako nás familiárne volá Jarko, ktorý sa čoskoro chystá opustiť politiku).
Dáme opici pomaranč do búdky s malým otvorom tak , aby cezeň prepchala ruku , ale neprepchala ruku s pomarančom. Čo sa stane? Skúste si to doma(smiech). To bola irónia na Jarkove prirovnania. Opica vraj nepustí pomaranč a bude chodiť s búdkou na ruke, kým niečo nepovolí( pomaranč, búdka, alebo ruka).
Čo chýba opici? Analytické( alebo konceptuálne) myslenie. Niekto predsa dal pomaranč do búdky. Ako ho tam dal? Keď išiel dnu, rovnako pôjde aj von…
Občas mi naše myslenie pripomína túto opicu. Pomôžeme s energiami tým, že ich budeme dotovať. A z čoho? No predsa z peňazí. A z akých? Z daní. Ako z daní, keď ľudia a firmy budú kvôli vysokým nákladom zarábať menej? Tak si ich vytlačíme. A kto? ECB. Ako dlh? Áno. A kto ho splatí? Nevieme. Rolujeme roky dlhy dopredu a platíme iba úroky. A čo to spraví s cenami? Pôjdu ďalej hore. A prečo? Lebo príčinou vysokých cien je aj veľa vytlačených peňazí.
Takže aký je plán? TOTO JE PLÁN(Kričí Gloria v rozprávke Madagaskar, keď všetci utekajú pred Fosami. Lev Alex ešte netuší, že stačí silno zarevať a Fosy zmiznú)
P.S. V reálnom živote platí zákon ponuky a dopytu. Cenu znížim zvýšením ponuky. Viac surovín a energie= nižšia cena, lebo konkurencia. Menej surovín a energie= vyššia cena. Ak do tejto rovnice pridám viac peňazí , stále mi vyjde vyššia cena, ale objaví sa tam aj ZRÝCHLENIE INFLÁCIE VŠETKÉHO. Lebo energia je v každom tovare okolo nás.

Takže , kto dal do búdky pomaranč? A kto a prečo prikázal nakupovať elektrinu a plyn na burze? Že by EÚ?

Jediné riešenie je otvoriť búdku a pomaranč vybrať. Tak ako išiel dnu, pôjde aj von.

Pozn. Toto je fikcia. Opica ďalej lomcuje s pomarančom v ruke a s búdkou na ruke až kým sa neunaví. Pre únavu nezbadá tigra pre ktorého je opica na zemi s búdkou na ruke ľahká korisť. Hlúpa opica.