Podstata tejto rozprávky je v tom, že syn dával z 3 grošov, čo zarobil, jeden otcovi za to, že sa oňho staral, jeden sebe a rodine na živobytie a jeden synovi na to, aby sa oňho do budúcna postará.
A teraz zo súčasnosti:
„V prípade elektriny by som zaviedol všeobecný hospodársky záujem – aby vláda zoštátnila všetku elektrinu vyrobenú na Slovensku. Následne aby ju cez distribútorov a obchodníkov predávala firmám, domácnostiam a verejným inštitúciám za znesiteľnú cenu. Toto opatrenie by sa dalo spraviť na určitý čas, aspoň na rok. Musíme sa oddeliť od medzinárodných búrz a exportovali by sme len to, čo doma nepotrebujeme.“
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638664-kremsky-pre-pravdu-musime-zostatnit-elektrinu-inak-si-zavrieme-priemysel-a-pride-nezamestnanost/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_3clanok_box
Ako som spomínal vo svojich fikciách, elektrina sa predáva aj rok( možno aj viac dopredu). Takže otázka je ako sa to dá zrealizovať v prípade, že je už nadlho dopredu predaná( to je iba špekulácia a rečnícka otázka).
Čiže dnes by vyzerala rozprávka nasledovne:
Syn predal elektrinu z elektrární vybudovanými mozoľmi otca. Keďže nevedel , čo chystajú veľkí chlapci „investori“, minulý rok predal tohtoročnú elektrinu za nízku cenu minulého roka. Tento rok predal už lepšie. Pod vidinou ľahko zarobených peňazí, aj keď ho otec prehováral, ze sa to týka všetkých predal aj budúci rok za cenu tohto roka. A čo dal otcovi a synovi? Nuž otcovi dal darček k životnému jubileu a odchodu do zaslúženého dôchodku. Za to, že v socializme vybudoval elektrárne, ktoré už rodine( štátu?) takmer nepatrili, hoci pri predaji mal otec vyslovenú podmienku doživotnej garancie lacnej elektriny dostal otec cenu elektriny, na ktorú mu teda v žiadnom prípade nestačil dôchodok. V poriadku, povedal si otec, mne už veľa netreba, ja budem pozerať tie správy aj pri sviečkach( rovnako ako šéfka zo zeleného sveta). Uspokojil sa s tým, že jeho druhá podmienka pri predaji elektrární bola, aby mali vnukovia dosť energie a nemuseli trpieť ich nedostatkom. „Otec, ale takto to nefunguje, povedal syn. Dnes predávame energiu na jednotnom európskom trhu. A pokiaľ ju skúpi nemecký priemysel, alebo automobilky, naozaj nemôžeme nič robiť!“ Otcovi sa tisla slza do oka , ako videl zapadať slnko ponad chladiace veže jadrovej elektrárne v ktorej roky pracoval. Nič nepovedal, iba stisol tuhšie palicu s ktorou zaháňal sliepky večer do kurína. Musel ich chovať pre syna a vnuka, nakoľko syn prišiel o všetky úspory na burze( bežala v TV reklama veľkých chlapcov, kde každý mohol zarobiť majland na novej „progresívnej“ energii zo vzduchu). A vnuk bol ešte malý a ničomu nechápal. Alebo áno? Raz, keď bol cez prázdniny u dedka, tak sa ho večer pri západe slnka spýtal:“Dedko, to ste naozaj postavili všetky tie elektrárne? A oni boli potom vaše?“ Dedko v tú noc dlho nespal a rozmýšľal, kde urobil chybu.
Pozn. Príbeh názvy a postavy sú vymyslené. Autor nezodpovedá za nesprávnu interpretáciu tejto fikcie, alebo rozprávky. Jediny pravdivý výrok je citát s odkazom na zdroj Prava.
Celá debata | RSS tejto debaty