bojujem za svetlé zajtrajšky

Absurdita ľudskej činnosti je niekedy nekonečná. Veci, ktoré sa dajú jednoducho riešiť komplikujeme a tie, ktoré riešiť treba neriešime. Vysvetlím podstatu.
Posledné mesiace sa tu hysterizuje ohľadne riešenia problému medveďa hnedého. Vznikajú zásahové tímy, nakupujú vybavenie, najímajú ľudí, cestujú hore-dole. Riešia-neriešia. Potom sa ozve nejaký bloger, že mu zabitím medvedice pri Pribyline zabili dieťa. Mal som pocit ako pri čítaní románu Potkan Kráľ, keď chudák pes zabil sliepku a majiteľ sliepky( dieťaťa) sa išiel zblázniť. Len s tým rozdielom( alebo to bola podobnosť?), že sliepka mu znášala vajcia a vlastne ho živila. Čo sa, ale dá povedať aj o medveďoch… Dokiaľ trvajú problémy, dovtedy tu budú pobehovať rôzne tímy. A medvede budú pre nich obrazne povedané „znášať zlaté vajcia“. Áno sú to ich „deti“. V tomto prípade mám ale pocit akoby si „rodičia“ privyrábali výpalným v podobe „regulácie“ drobných krádeží z kontajnerov. Samozrejme , že je to hyperbola.
Celé mi to pripomína naše Slovensko a román Ťapákovci. Poviem príklad. Alfa omega problémov Slovenska a našej chudoby je drobenie pôdy. Namiesto toho, že by sa začalo zmenami ústavy, tak sa vyčleňujú peniaze na rôzne sceľovania a pod. A keď sa to aj niekde podarí zrealizovať, o desať, dvadsať rokov sme tam , kde predtým, pretože sa neodstránila podstata problému.
Akoby postupoval správny hospodár? Jednoducho by bez nejakých komisií s existujúcimi štruktúrami definoval 2 veci- prirodzenú početnosť medveďov vzhľadom na územie a ich skutočný počet. Samozrejme v reálnom čase, nie za 2 roky. Nadmerný počet by rozplánoval podľa regiónov na komerčný odstrel. Štát by mal na každom odstrele nejaký profit. Napríklad , ak odstrel stojí 5000 eur, štát by dostal 2500 eur za každého medveďa. Zvyšok by sa delil medzi poľovné združenie a obec( príklad). Štát by získal z odstrelu 2000 medveďov 10 mil. Eur. Zrušením rôznych zásahových teamov by získal ďalšie milióny eur.
A čo by sa dalo za to urobiť? Napríklad toľko sľubovaná sanácia toxických odpadov vo Vrakuni o ktorej sa tak pekne rozpráva pred voľbami a tak sa na ňu zabúda po voľbách. Že pán Kollár? Možno, keby tie naše „deti“, rozumej medvede začali kapať od otrávenej vody, potom by sa environmentalisti rozhýbali. Že pán Budaj? Alebo nám nevadí, že práve obyvatelia regiónov , ktoré sú zásobované vodou pritekajúcou z tohto smeru majú jeden z najväčších výskytov rakoviny na svete? Je v tom nejaký súvis? Netvrdím to, ale… Meriame vo vode tieto látky, alebo iba štandardné? Veď DDT sa nemeria , vraj preto, že sa už nepoužíva. Obdobne je to možno s pozostatkami bojových chemických látok vyplavujúcich sa z hrdzavých sudov na dne vrakuňského ramena.
Pozn. Autora. Toto je fikcia. Táto vláda ako všetky doterajšie rieši v prvom rade blaho občanov a často zabúda na seba…