bojujem za svetlé zajtrajšky

Videl som geniálne divadelne predstavenie. Steinback :O myšiach a ľuďoch. Hlavní účinkujúci Peter Staník (Lennie) a Milan Kiš(George). Boli to časy nitrianskeho divadla, ktoré mi navždy ostali v pamäti. Myslel som, že to bolo okolo roku 2000, ale Peter Staník zomrel v roku 1995, čiže to muselo byť skôr.
Posledná scéna bola, kedy George musel zavraždiť Lennieho, ktorý mal na svedomí mladú ženu po tom , čo ju chcel utíšiť. Lennie bol dobrák, ale duševne zaostalý, zato veľký silák. Jeho mojkanie so zvieratami, alebo ľuďmi dopadlo vždy zle, nakoľko neodhadol nikdy svoju silu. George s ním musel utekať z farmy na farmu až napokon v bezvýchodiskovej situácii ho musel zabiť. Lennie v tej chvíli videl v myšlienkach vlastnú farmu po ktorej roky túžil. George mu ju líčil ako si ju predstavoval. A bác.Guľka.
Z románu O myšiach a ľuďoch:
„Ľudia, ktorý otročia na cudzom ranči sú najosamelejší ľudia na svete. Nemajú rodinu. Nemajú domov. Prídu na ranč, odrobia si svoje a potom idú do mesta, utrácať peniaze a o chvíľu už otročia zas na inom ranči. A v budúcnosti nemajú nič.“

Kedy budeme slobodní? A čo je to sloboda?
Pred vyše rokom nám povedali, že:
1.Sloboda príde tak o 2 týždne , kedy sa musíme obmedziť a nosiť rúška.
2.Potom to malo byť v lete po príchode teplých dní.
3.Potom prišlo testovanie. Najskôr iba jedno, potom ďalšie a ďalšie. A niekoľko posledných testovaní po ktorom mala prísť vytúžená sloboda.
4.Potom očkovanie, ktoré malo definitívne ukončiť neslobodu( Vakcína je sloboda!). Ďalšia dávka a nič. Prichádza na rad tretia a plánovaná je štvrtá(zatiaľ). Rozmýšľam nad tým, dokedy?
Kedy to skončí a povie sa, že sme slobodní. Nikdy. Pretože cieľ nie je sloboda, ale otroctvo(Orwell- Sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila)
Po revolúcii povedali, že budeme môcť cestovať, slobodne sa vyjadrovať a dobehneme západ. Nič z toho nie je pravda. Akurát sme im do zálohy za tie sľuby dali celý náš štát, majetok a životy. Bol to boj mojich rodičov.
Môj „boj“ prišiel neskôr. Prvým nasadením rúška sme podpísali zmluvu s diablom.
Moji starí rodičia, ktorí zomreli v období ako Peter Staník zažili vojnu, znárodňovanie, normalizáciu, útlak od komunistov. Bojovali o pôdu, ktorú mali do posledného dychu. Krivdy komunistov napravili až v deväťdesiatych rokoch, kedy im formálne vrátili pôdu. Potom , čo ich 2 x znárodnili a 2 x vstali z popola. Po tom, čo ich nacisti cez vojnu lúpili a takmer zomreli od hladu. Po tom, čo museli za trest ťažko pracovať v najhorších podmienkach. Ako trest za to, že sa pokúšali o vlastnú slobodu. My si nevieme predstaviť, čo zažili. Nebránilo to však podpísať ich dedičom zmluvu s diablom. Áno oligarcha sa zmocnil pôdy úskokom, podvodom a podpísal s nevedomými deťmi sedliakov s vysokoškolskými titulmi, ale bez sedliackeho rozumu falošné a nevypovedateľné zmluvy. Navždy. Kedy oligarcha príde a povie- tu máš, vraciam Ti pôdu, hospodár na nej umne a zušľachťuj ju! Nikdy.

Sloboda sama nepríde, musíme si ju vybojovať.

Čo je to vlastne sloboda?