Čo sa týka aktuálnej situácie v Kazachstane, nebudem sa k nej vyjadrovať, rozoberá sa to napr. Tu:
https://oracle911blog.wordpress.com/2022/01/06/kazachstan/
Položil si niekto otázku, prečo najbohatšie krajiny sveta sú také chudobné? Napr. V Kazachstane je priemerná mzda 120 EUR. Je to v príkrom rozpore s nasledovnými riadkami.
Krajina má mimoriadne rôznorodé a bohaté zásoby nerastných surovín: ropa (dokázateľné zásoby 30 mld. barelov, 11. miesto na svete, 2011; najväčšie náleziská v oblasti Kaspickej nížiny: Karačaganak; Tengiz, Uzeň), zemný plyn (dokázateľné zásoby 2,407 bilióna m3, 14. miesto na svete, 2011; Karačaganak), čierne uhlie (Karagandská panva a Ekibastuzská uhoľná panva na Kazašskej plošine), hnedé uhlie (jazero Kušmurun v administratívnej oblasti Qostanaj), uránové rudy (odhadované zásoby okolo 900-tis. t, 2. miesto na svete, po Austrálii; administratívna oblasť Qostanaj), jedny z najväčších svetových zásob rúd medi (Kazašská plošina), olova a zinku (Altaj, Džungársky Alatau), chrómových (chromit), niklových, titánových (administratívna oblasť Qostanaj) a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), rudy železa (administratívna oblasť Qostanaj, Kazašská plošina) a mangánu (Kazašská plošina), azbestu (administratívna oblasť Qostanaj), zlata.
Https://beliana.sav.sk/heslo/kazachstan
Ako je možné , že v tak bohatej krajine je taká chudoba? Z logického hľadiska ide o to, či má krajina prírodné zdroje, alebo nie. Ak nemá, musí ponúknuť niečo iné. Logicky, krajiny, čo majú zdrojovú stabilitu sú vo výhode. Čiže problém je inde. Buď sa neťaží( čo nie je prípad Kazachstanu), alebo… Alebo pridaná hodnota ide mimo štát. Teraz vysvetlím všeobecne, či je to Lýbia, Kazachstan, Venezuela, Mali, alebo iná „bohatá“ a zároveň chudobná krajina.
Ako je to možné? Je niekoľko spôsobov a všetky majú spoločný menovateľ- peňažné toky sa nasmerujú mimo krajiny. Napríklad- na ťažbu ropy, plynu, nerastov treba infraštruktúru. Nebudem do toho teraz pliesť bankovníctvo a to, že takmer vždy sú akoby úplnou náhodou v týchto krajinách nedostupné úvery s likvidačnou úrokovou sadzbou. Príde zahraničný investor. V horšom prípade dostane ťažobné právo a platí za ťažbu. Napr. Percentom zo zisku. Alebo založí spoločný podnik. Problém je však v tom, že podnik je spravidla stratový. Suroviny sa totiž vyvážajú za smiešnu cenu a spravidla v daňovom raji inkasuje trhové ceny spriaznená firma. Takto štáty, majitelia prírodného bohatstva nezarobia ani na výrobnú infraštruktúru( podnik je v strate a má dlhy v podobe nesplatených úverov od bánk spriaznených s „investorom“). Je to bludný kruh. Nič vám to nepripomína? Kto vlastní práva na čapovanie vody na strednom a východnom Slovensku( resp. Má zmluvu na 30 rokov)? A kto znáša náklady na infraštruktúru? Kto u nás vyváža „banskú hlušinu“ do krajiny eú, kde z nej získavajú zlato? A čo z toho máme?…..
Aby sme neskončili ako iné krajiny, ohlodaní na kosť a podhodení ako obeť nejakému konfliktu ktorý s nami nesúvisí. Aby z nás bol úžitok aj po ekonomickej smrti. (Postava Koníka v Zvieracej farme má mnoho významov. Po odpracovaní, resp. upracovaní k smrti ho prasce predajú na mydlo, hoci ostatným zvieratám tvrdia, že ho dali do sanatória)
http://leva-net.webnode.cz/news/igor-panarin-nova-konfiguracia-sveta/
http://leva-net.webnode.cz/news/igor-panarin-situacia-v-kazachstane/
http://leva-net.webnode.cz/news/britska-porazka-v-kazachstane/