Boli sme s rodinou pred pár týždňami na túre na vrchole Vtáčnik. Veľmi pekná túra z malebnej obce Kľak.
Turistický chodník sa tiahne od obce lúkami, okolo skladu dreva na okraji lesa a ďalej po lesnej ceste-zvážnici. Bolo po dažďoch. Cestička lúkami bola krásna, keď sme však prešli na zvážnicu, bola mimoriadne rozblatená a mokrá. Voda tiekla po nej dolu ako potôčik. Striedali sme cestu krajom lesa a po zvážnici. Sucho-blato a tak dookola. Deťom som vysvetľoval a ukazoval, čo urobia dažde s utlačenou pôdou bez porastu. Niekde bola zvážnica 1m pod úrovňou terénu. To všetko vymyla voda. Keď sme vošli do lesa, bolo paradoxne sucho. Lístie a tráva popili vodu ako špongia. Zvážnice sú ako potoky. Voda sa na nich zbiera a nevsakuje a valí sa do dolín. Spolu s blatom a kameňmi.
A to je podstata povodní- utlačená pôda nevsakuje vodu a voda sa valí po nej ako po diaľnici. Na Slovensku máme viac kilometrov lesných ciest ako tých pre autá. Neviem , aké sú na ne normy. Po rokoch som stretol kamaráta zo školy, ktorý sa zaoberal ich výstavbou. Subdodávateľsky. So vzdelaním ekonóm. Hlavne teda vyhrávali verejné obstarávania. Našiel si skulinku a obstarávania do 1 mil. vyhrával. Cenou. Keď sme chodili ako deti do Tatier do tábora, všetky lesné cesty boli odvodnené. Šikmo cez cestu bol uložený U profil, alebo 2 drevené žrde. Každých pár metrov. Teraz to vidím veľmi vzácne.
Na strednom Slovensku mám kúsok lesa. Na ploche 200×20 m sú 2 lesné cesty. Jedna zachovalá pôvodná zvrchu pozemku. To je stará prístupová cesta, ktorá sa používala na prístup k pasienkom z ktorých lesy vznikli. Stredom pozemku ide vymytá cesta. Čomu slúži neviem, predpokladám, že poľovníci na svojom „safari“ nechodia pešo po lese, ale v džípoch.
Poobzerajte sa dookola, keď pôjdete na vychádzku do lesa, koľko je lesných ciest. Križujú kopce ako ryhy, alebo vredy. Zarezávajú sa do svahu, odvodňujú, spôsobujú eróziu. Niekedy sa mi to zdá tak očividne viditeĺné, že uvažujem, či to nie je účel. Predtým si pozrite video Štefana Vaľa. Všetko je známe. Riešenie je však v našich rukách. Každé ráno rozhodujeme o svojich životoch. Keď nič nezmeníme, ani svet sa nezmení.