O slovenskom zlate v Bank of England sme počuli mnoho. Niektoré veci neboli jasne vysvetlené. Pokúsim sa ich laicky objasniť. Je to môj súkromný názor, ktorý nutne nemusí odrážať realitu ani porozumenie „komplexnosti problematiky“.
1. Je v Bank of England fyzické zlato? Pravdepodobne áno, pretože jeho množstvo je vyjarené v tonách.
2.Prečo sa nazýva investičné zlato? Je to podľa mňa zastaraný názor, nakoľko podľa Basel III z marca 2019 má zlato v súvahe centrálnych bánk rovnakú váhu ako peniaze. To znamená, že je považované za ekvivalent peňazí a jeho ocenenie ako Tier 1 zodpovedá 100% jeho aktuálnej hodnoty. Na druhej strane slovo „investičné“ môže znamenať , že banka ho môže „investovať“ a presné znenie zmluvy o uschovaní( ak také niečo vôbec existuje) môže obsahovať jednak podmienky pre nakladanie a investovanie ako aj riziká spojené s investovaním. Ale to je iba domnienka.
3. Čo znamená, že je súčasťou finančných inštrumentov a banka s ním môže nakladať v rámci obchodov? Na burze v Londýne sa denne obchodujú termínové obchody so zlatom v objeme väčšom ako celosvetová ročná ťažba. Investičné banky a fondy môžu napríklad vydávať tzv.etf ,alebo investičné certifikáty na zlato, termínové obchody a iné cenné papiere(zjednodušene deriváty). Tieto nemusia byť nutne kryté na 100% zlatom. Vzniká tak trh tzv. Papierového zlata, ktorý sa pomieša s trhom fyzického zlata a podľa neho sa určujú, presnejšie manipulujú svetové ceny zlata. Papierového zlata je minimálne 100 násobok fyzického. Prečo? Aj kvôli špekuláciám. Držiteľ cenného papiera nežiada fyzické dodanie, ale papier ďalej obchoduje. Emitent potom zo skúsenosti vie, že môže predať viac zlata ako vlastní. Teda papierového. A to je ten podstatný rozdiel, na ktorý sa príde až potom, čo ľudia začnú požadovať fyzické dodanie kovu. Čo to znamená v praxi? Ak má banka zlato za 1,3 mld. USD a niekto vydá na toto zlato 100 násobok napr.etf, znamená to, že z 1,3 mld som vytvoril páku na 130 mld. Predal som etf za 130 mld, čiže som zinkasoval 130 mld za predaj niečoho, čo fyzicky neexistuje! Čo sa stane ak odstránim podkladové aktívum(napr. repatriujem zlato majiteľovi)? Potom ostane 130 mld úplne nekrytých etf a nekonečne stúpne riziko(páka100:1 sa zmení na nekonečnú páku( nekonečné riziko), resp. sa zvýši páka podľa súčtu fyzického zlata versus vydaných etf v banke celkove). Viete si domyslieť, čo urobilo na trhu derivátov vrátenie poľského, nemeckého a iného zlata v objeme niekoľko 100 až 1000 ton v krátkom čase? A čo by spravilo, keby majitelia etf, alebo certifikátov chceli skutočné zlato? A páka nemusí byť vonkoncom 100:1. Ako to banka môže riešiť? Neviem presne, pretože deriváty nemôže stiahnuť z obehu, preto si myslím, že banka si najskôr požičia na splnenie povinných rezerv. Na to slúži napr. Repo market, ktorý je už od septembra tohto roka sanovaný likviditou FEDom vo väčšej miere ako v kríze v roku 2008-2009. A je o tom podozrivé ticho v médiách.
https://www.visualcapitalist.com/inside-look-worlds-biggest-paper-gold-market/
https://www.etrend.sk/financie/papierove-zlato-blizi-sa-koniec-obchodovania-s-niecim-co-ani-neexistuje.html
Celkový názor si urobte sami. Údaje sú poskytnuté z verejných zdrojov informácii a autor s nimi nemusí nutne súhlasiť ani im kvôli nedostupnosti presných informácií plne rozumieť 😀.
Viac o peniazoch a mene sa dozviete v sérii „Hidden secrets of the money“ od Mike Maloney.
https://youtu.be/iFDe5kUUyT0