Nedávno som počúval na nete video, kde bolo spomenuté, že celkový dlh je niekoľkonásobne vyšší ako množstvo peňazí v obehu. Hoci som už počul názory, že dlhy sa v princípe nedajú splatiť, teraz sa mi v hlave rozsvietilo.
Logicky, keď banka vytvorí nové peniaze z úveru, medzi „peniaze“ v najširšom slova zmysle sa ráta vždy iba istina úveru. Nikde som totiž nenašiel miesto na úroky(M1,M2,M3). Dokonca na wiki je to napísané už úplne otvorene ako sa tvoria peniaze. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Peniaze
Príklad: Zoberiete si hypotéku na 100.000 eur pri splatnosti 30 rokov. Preplatíte ju o 15.000 eur, pretože pri 1% p.a. je to za 30 rokov 15.000 na úrokoch. Od začiatku splácate asi ¼ úrokov z celkovej splátky, toto percento sa postupujúcim časom znižuje.
Prečo píšem o tak samozrejmých veciach? Pretože ak by bola ekonomika zložená iba z týchto peňazí( a to naozaj je, pretože nové peniaze sú de facto úver), potom by chýbalo 25% peňažnej zásoby na splatenie úroku. Ako je to možné? Tie peniaze jednoducho neexistujú. Pri tvorbe peňazí síce vzniká dlh, ale na úrok sa nepamätá(na účet sa dlžníkovi vždy pripíše iba istina). Ten sa musí splatiť presunom z iných peňazí, ktoré potom logicky chýbajú. Nedajú sa „iba tak dotlačiť“, pretože by vznikol ďalší dlh a ďalší úrok. A ďalšie chýbajúce peniaze. Nepripomína vám to hru na čierneho Petra, alebo tzv.stolčekový tanec? Včera som čítal, že zložené úročenie je ôsmy div sveta. Ale platí to aj pre úvery. O to viac, keď peniaze vznikajú z ničoho(viď zdroj https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Peniaze) a ručíme za ne reálnymi statkami. Niekoľkopercentná úverová delikvencia ako výmena reálnych statkov za peniaze z ničoho nie je zlá.
Henry Ford povedal: „Je skvelé, že obyčajní ľudia nerozumejú nášmu bankovému a monetárnemu systému, pretože keby áno, verím, že revolúcia by začala hneď zajtra ráno.“