Nie som odborník na prieskumy verejnej mienky, ani na financie. Otázka , kto ním je(nech hodí
kameňom).
Na to aby mohli vzniknúť nové peniaze nezasadne žiadna plánovacia komisia ako v socializme. Je to
jednoduché, najskôr podpíšete úver, potom vznikajú peniaze. Z ničoho. Nové peniaze sú vlastne dlh.
Dokazujú to napr. tieto 2 seriózne linky:
https://www.bankofengland.co.uk/quarterly-bulletin/2014/q1/money-creation-in-the-modern-
economy
https://en.m.wikipedia.org/wiki/First_National_Bank_of_Montgomery_v._Daly
Čiže na to aby banka vytvorila peniaze, musí byť ochotný dlžník.
Ako to podľa mňa súvisí s prieskumami preferencií? Najskôr musí vzniknúť zákazka(analogicky ako u banky úver), kde niekto objedná prieskum. Každý prieskum má svojho objednávateľa. Preferencie sú iba dôsledok prieskumu. Nie je to tak, že by si agentúry robili dopredu prieskum „ na blind“ a potom ho nebodaj niekomu ponúkali. Kto platí prieskumy? V podstate nevieme, je to rovnako zahalené tajomstvom ako tvorba peňazí,ale jednoducho objednávatelia. Ako vyzerá „objednávka prieskumu“? Objednávam si výsledok, otázky, vzorku, alebo iba prieskum ako taký? Dá sa s prieskumami manipulovať?
Najzaujímavejšie je, že ľudia veria, že banky požičiavajú peniaze z vkladov rovnako ako veria, že prieskumy verejnej mienky vznikajú „iba tak“ a „bez nejakého účelu“.Rovnako ako občan Daly žaloval banku, že požičiavala peniaze, ktoré nemala(a vyhral súd), agentúry možno vytvárajú preferencie, ktoré predtým neexistovali. Možno sú najskôr želané preferencie ako „zákazka“ , ktoré potom vzniknú ako „realita“ (viď knihu Noam Chomsky: Výroba súhlasu v demokracii). Aká môže byť k tomu motivácia? U objednávateľov „vytvorenie novej reality“, u agentúr „istý biznis“.
Ak by boli prieskumy pravdivé, potrebovali by sme toľko prieskumov a agentúr?