Keď som bol na základnej škole v osemdesiatych rokoch, veľa som čítal a zaujímal sa o prírodu. Už vtedy boli populárne scenáre kedy sa minie posledná kvapka ropy a kedy sa skončí život na zemi. Keďže boli osemdesiate roky, oba dátumy sa datovali k prelomu storočí. Čo bolo vtedy modernejšie ako CO2 teória boli takzvané ozónové diery. Vysvetlenie sa mi zdalo ako decku logické- freónové plyny údajne pri úniku stúpajú do atmosféry a kým sa rozložia, každá molekula freónu údajne zničí až 1000 násobok molekúl ozónu. Údajne nám hrozilo akútne nebezpečie z pobytu na slnku kvôli tzv. ozónovým dieram. Potom sa táto téma utlmila a dnes už o nej nik nehovorí. Pamätáte si na to šialenstvo? Koľkí z nás si vtedy mysleli, že slnko je škodlivé a pobyt na ňom nebezpečný? Nechýbali v médiách hrozné príbehy rakoviny zapríčinené opaľovaním.
Ropa sa neminula, ozónové diery akoby zmizli(alebo vôbec neboli?), resp. zmizli z hlavných správ. Príroda takisto prežila, niekde viac prosperuje, niekde menej. Sám som si všimol ma Slovensku najmä množstvo predtým zriedkavého hmyzu ako roháče a modlivky , ktoré v časoch mojej mladosti boli veľmi zriedkavé. Kto nezmizol boli rôzni katastrofickí proroci, ktorí si namiesto ozónových dier vymysleli tzv. Globálne otepľovanie. Keď však unikli maily tzv. vedcov o falšovaní meraní (čo mainstream úspešne odignoroval), zmenili tzv. Globálne otepľovanie na tzv. Extrémy počasia a neskôr na ustálené spojenie tzv. Klimatickú zmenu. Ako iste uznáte, je to veľmi flexibilný pojem, veď klíma sa mení stále. Keď by bola nemenná, nepotrebovali by sme predpoveď počasia. Pod klimatickú zmenu patrí aj tzv. Teória o skleníkovom efekte. Skleníkové plyny ako napr. a najmä CO2 s podielom v atmosfére 0,00035 ,čo je 0,035%. Áno menej ako desatina percenta, alebo asi 350 častíc z milióna. Čiže 400 častíc z milióna častíc vzduchu spôsobia klimatickú zmenu, Pretože 400 ppm je o takmer 20% viac ako 350 ppm. Myšlienka, že niečo takto riedko sa vyskytujúce má taký vplyv ma fascinuje. Predstavte si zvýšenie produkcie CO2 o 1%. Je to 3,5 častíc z milióna, alebo aj 0,0000035 z obsahu vzduchu. Ten zlý jedovatý CO2, ktorý nám ničí prostredie. A predstavte si, že rastliny sú tak drzé, že počas noci spotrebúvajú kyslík a produkujú CO2. Teraz trochu z metodiky merania. Predtým Vám však predstavím , čo mi vyhľadal nezávislý google pri zadaní pojmu „percentuálny obsah CO2 v atmosfére“. Titulky „Obsah CoO2 v atmosfére dosahuje už 410 ppm a neustále stúpa“, „Denník N bude zverejňovať údaje o množstve CO2 v atmosfére, je ho najviac za 3 milióny rokov“ sú na prvých miestach.
Moja prvá práca v roku 2000 bola predaj priemyselných produktov. Táto práca už zanikla najmä kvôli rozvoju e-shopov. Išlo o objektívny proces. Čo som sa naučil na priemyselných dodávkach bolo najmä meranie tzv. čistoty dodávok. Dávno pred vznikom prísnych noriem niektoré firmy merali napr. obsah kadmia. Mal som klienta, ktorý vyrábal takzvané atómové spektrometre. Tie dokázali merať obsah vybraného chemického prvku v ppm(parts per milion). Tieto prístroje boli v čase pred 20 rokmi pokročilé technológie, ktoré veľa pracovísk nemalo. Metodológia merania bola veľmi prísna, pretože namerané údaje boli častokrát zanedbateľné. Stačila malá kontaminácia v procese výroby, alebo merania a vyšli úplne iné údaje. Otázka, ktorá mi vŕta hlavou, ako dočerta dokážu vedci namerať zmenu obsahu CO2 v atmosfére v období 3 miliónoch rokov. Viem z meraní ťažkých kovov a kadmia, ako dokáže zavážiť výber vzorky, prepočtu, metodológie na výsledku. Je to podobne ako merať CO2 v skleníku s rastlinami, alebo pri ústí komínu. Nepriem sa, vplyv človeka na prírodu a možno aj klímu(najmä mikroklímu) je badateľný a mali by sme zmeniť nie myslenie, ale celkový ekonomický model, keď je nám vzorom krajina, kde 5% obyvateľov zeme spotrebúva 60% zdrojov zeme a produkuje 40% odpadu. A táto krajina sa ani nezúčastní klimatických samitov, nepodpíše kjótsky protokol a pod. Neverím teórii o CO2, nepozerám správy v TV a myslím si, že do 20 rokov zaniknú tak, ako moja prvá práca. Je to objektívny proces. TV spravodajstvo je ako divadelné predstavenie. A v divadle v posledných rokoch cítim pretlak emócií. Ľudia vstávajú s potleskom už po KAŽDOM predstavení. Bez ohľadu na kvalitu.
O CO2 som videl veľmi dobré video od odborníčky -vyštudovanej chemičky Frauke Petri. Odporúčam ho aj mojim deťom, keď sa učia o CO2 na doplnenie spektra informácií. A na vytvorenie vlastného názoru: https://m.youtube.com/watch?v=YHJE0cpzwGo&feature=youtu.be
Čo sa týka klimatickej chyby, resp. Zmeny, treba začať od seba a v malom. Každá cesta sa začína prvým krokom a tým by malo byť sadenie stromčekov a zelene okolo nás. Každý by si to mal na tom svojom fejsbuku šerovať, aby z toho vzniklo podobné šialenstvo ako idiotský „Ice bug challenge“. A nezabudnite šerovať aj konkrétne hmatateľné myšlienky slovenského génia, Štefana Vaľa, ktorého žiaľ nevidíte v svetle reflektorov hlavných správ. Ktovie prečo. Stačí sa prejsť po hociktorom lese a uvidíte, že má pravdu. A na vlastné oči.
Pár mojich postrehov ohľadne klimatického šialenstva:
1.Takmer 100 rokov automobilizmu sme do ovzdušia púšťali olovo, hoci v šuflíku ležal „recept“ na etylalkohol , ktorý sa ale nedal patentovať. Nikto neprotestoval. https://sandal.blog.pravda.sk/2016/08/13/benzin-e10-10-etylalkoholu/
2.Existujú firmy predávajúce chemikálie na zmenu klímy. Keďže ide o mocné firmy a veľký biznis, nebudem ich linkovať. https://www.topky.sk/cl/13/1472597/Znamy-meteorolog-Jurcovic-prehovoril-o-ovplyvnovani-pocasia-vladami–Je-to-bezne-
3.Od začiatku 20 storočia sa začali vyrábať výrobky so zníženou životnosťou, aby sa podporoval bezbrehý konzum namiesto umiernenej spotreby.
4.Nikola Tesla s jeho projektom voľnej energie neuspel a zomrel sám a chudobný. Hoci Edison by bez jeho pomoci neelektrifikoval New York. Učí sa o ňom veľmi málo a väčšina prác zmizla. Namiesto voľnej energie a jej prenosu bez strát na veľké vzdialenosti máme drahú energiu so stratami v sieti. 100 rokov po Teslovi.
5.Nikomu nevadí lodná doprava, ktorá produkuje obrovské množstvo splodín, motory nemajú zďaleka také prísne normy a často spaľujú nekvalitné palivo. Lode, ktoré prenášajú ropu cez celý svet sem a tam, len preto aby sa zmenili papiere pôvodu. Lode ktoré celé mesiace križovali oceán v roku 2014, pretože sa neoplatilo tovar vyložiť. Nikto neprotestuje.
6.Vojenské plavby a lety krížom krážom po oblohe a oceánoch. Zbytočné napínanie svalov. Presuny ťažkej techniky po cestách naprieč celou európou. Skúšobné aj vojnové odpaly munície. Naschvál zapálená infraštruktúra vo vojenských konfliktoch, len aby sa mohla postaviť nová. Spočítal niekto CO2?
7.Niečo tak zbytočné ako ťažba kryptomien a spotreba energie pri tom.
8.Väčšina recyklovaných plastov sa nerecykluje, ale spaľuje, lebo sa to neoplatí. Toto mám z prvej ruky, pretože som dodával technológie aj pre recyklačné firmy. Prečo deti neučíme, ktoré plasty vieme recyklovať a ktoré nie, aby sa stali uvedomelými a zmenili svoje správanie? Najlepšia recyklácia je odpad nevytvárať. Prečo sa neprotestuje proti nedostatočnej recyklácii? Recyklácia predsa nie je zozbieranie a spálenie ale zužitkovanie.
9.Na youtube sú amatérske videá na výrobu ropy spätne z plastov. Napr. https://youtu.be/cTtAElSO7zE
Prečo sa z recyklovaných plastov nevyrába ropa priemyselne, ale sa spaľujú? Na spaľovanie sa používa ďalšie palivo, vzniká CO2 a zbytočné teplo a toxický popol. Nikto neprotestuje.
10.Presuny politikov súkromnými leteckými linkami na zbytočné konferencie. Tu by som sa pozastavil. Pamätám sa z mladosti na konkrétny výsledok jednej envirokonferencie vo Švajčiarsku. Dávali to na Eurošporte-bol športový pretek pri rieke plnej mŕtvych rýb. Čističky nezvládli nápor aktivistov a politikov…
Je toho omnoho viac, preto verím činom a nie slovám. Každý zasadený strom má svoju hodnotu. Slová sú nanič, v našom veku treba začať činmi. Jednoduchými a pozitívnymi, ktorým každý pochopí. Jeden strom spotrebuje za 100 rokov 1 tonu CO2. Zasadenie stromu je lacnejšie ako ušetriť 1 tonu CO2.